Meditácia na 14.10.2022
Piatok 28. týždňa v Cezročnom období Lk 12, 1-7
Ježiša obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte! Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“
Vypočujte si tiež: Čo je láska a ako milovať?
Pán Ježiš ako starostlivý hospodár, po vážnych slovách varovania a výstrah na adresu farizejov a zákonníkov, dáva pokyny svojim učeníkom, ako sa majú správať vo svete. Varuje ich najmä pred nákazou, ktorá mnohých už priviedla k pádom a do nešťastia, a je ňou pokrytectvo, ktoré prirovnáva ku kvasu. Pod pojmom kvas sa v časoch účinkovania Pána Ježiša myslelo na všetko, čo mohlo nakaziť inú vec. Napríklad nakazené jablko, ale mohla to byť aj vášeň, nezriadený sklon, ktorý keď sa vymkol kontrole, keď sa niečo zanedbalo, hrozilo zničenie krásneho diela, alebo spôsobenie veľkej škody.
Keď Pán Ježiš hovorí, aby sa chránili kvasu farizejov, teda pokrytectva, je zjavné, že Pán Ježiš nesúhlasil s ich počínaním a prial by si, aby sa toho vyvarovali aj jeho apoštoli. Hoci správanie farizejov bolo navonok príťažlivé, aj napriek tomu, že sa modlili a postili, boli vážení, oslovovali ich učiteľ, ale vo vnútri videl Pán Ježiš ich plytkosť, nedôslednosť, povrchnosť. Jednoducho - ináč zmýšľali, ináč konali. Predstierali zbožnosť, robili sa lepšími, ako v skutočnosti boli. Tomuto nebezpečenstvu mohli podľahnúť aj apoštoli, a to Pán Ježiš nechcel. Jeho učenie je učením lásky. Vieme si predstaviť lásku pokryteckú? Tá predsa nie je na osoh!
Láska sa spája s úprimnosťou, a teda, čo je vo vnútri, nech sa prejaví aj navonok. Môžeme povedať aj takto. Čo sa skrýva, nedá sa skrývať naveky. Všetko raz vyjde na povrch. Pretvárka je len vec času, kedy sa prejaví, či prepukne v úžasnú škodu. Preto je lepšie na začiatku byť opatrným. Záhradkár prezerá jablko. Človek si má vyberať priateľa pomaly. Pán Ježiš nikomu nesľubuje raj na zemi. Tak ani cesta za Ježišom sa nezaobíde bez ťažkostí. Áno, príde strach i kríza, možno i prenasledovanie, útlak, u niekoho i smrť. Pán Ježiš ako Boh to vie. Preto nás povzbudzuje k nebojácnosti: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!“ (Lk 12,4). Hovorí to veľmi vážne. Telo nie je všetko!
A ďalej hovorí: „ Ukážem vám, koho sa máte báť: Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Ano, hovorím vám: Toho sa bojte!“ (Lk 12,5). Tieto slová jasne hovoria o smrti duše. Kresťan sa má báť spáchať vedome a dobrovoľne ťažký hriech! V histórii Cirkvi môžeme nájsť mnoho poučení zo života kresťanov. Vládla zloba a násilie. Kresťania boli nútení obetovať modlám, rímskym cisárom, a tak radšej zomreli v zuboch zvierat. Koľkí pre svoje presvedčenie zomreli aj v tomto storočí počas revolúcie v Mexiku v 30-tych rokoch? A čo stalinské očistky, či Hitlerove tábory smrti? Pripomeňme si 50, 60-té roky u nás! Pán Ježiš však dáva zvláštne uistenie o svojej vôli, keď hovorí: „ Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Lk 12,7). Ak si to dobre uvedomíme, vieme, že nič sa nedeje bez toho, žeby Boh o tom nevedel. Boh v osobe Krista dáva verným uistenie, že on odmení i takú maličkosť pre neho, ako je jeden vlas, ktorý bude vytrhnutý pre neho.
Cítite, bratia a sestry, ako nás týmito slovami chce Pán Ježiš posilniť? Bez jeho vôle ani jeden vlas sa z našej hlavy nestratí. Naším poslaním je ohlasovanie radostného posolstva Evanjelia. To znamená žiadne tajnostkárstvo. Buďme horliví i keď opatrní. Áno, narazíme na ťažkostí, odpor, bude sa nám zdať, že vec je stratená, keď budeme vidieť zomierať pre Krista nevinných, keď budú väzenia plné Kristových vyznávačov, ale uvedomme si, že Cirkev toto všetko už prežila.
Po smrti jedného mučeníka prišli traja noví vyznávači. Zrno odumiera a prináša klas. Jeden tridsaťnásobnú úrodu, iný aj stonásobnú. A do toho ako echo znejú Kristove slová: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19-20). Majme odvahu! Je to úžasne krásne, keď máme taký pocit a sme presvedčení, že keď niečo robíme pre Krista, aj keď to stojí obete, je to krásne. Z histórie, ale aj zo súčasnosti vieme, že zvlášť mladí ľudia sú odvážni, nebojácni, vytrvalí a ochotní priniesť i najťažšie obete. V týchto dňoch si spomíname na francúzskych jezuitov Izáka Jogues, Jána de Brébeuf a ich spoločníkov. Stali sa obeťami divochov medzi kanadskými Indiánmi z kmeňa Hurónov. Zabili ich z nenávisti, keď im títo hovorili o láske. Zomreli, ale ich smrť nebola zbytočná, veď dnešná Kanada je veriaca. Vidíme, že boli dobrým kvasom. Premohli zlý kvas. Nebolo to ľahké. Prešli tvrdou školou, ale nemali strach, lebo cítili posilu v Kristových slovách: „Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“ (Lk 12,7).
Jeseň, ktorá práve vrcholí, môže nás upozorniť aj na jeseň nášho života. Vieme, že môže byť i v šestnástich či tridsiatich rokoch života. Preto musíme dávať pozor na zlý kvas a máme byť tým dobrým kvasom, ktorý obohatí a posilní. Podobne ako záhradkár pozrime sa nie na jabĺčko, ale na svoje slová, myšlienky, zhodnoťme svoje známosti. Je všetko v poriadku? Nehrozí nám zrada, pokrytectvo? Amen.