Meditácia na 16.10.2022
29. nedeľa v Cezročnom období Lk 18, 1-8
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Prečítajte si rozhovor: Tajomstvo Eucharistie - Boh dáva najavo svoju prítomnosť aj cez eucharistické zázraky
Nemáte aj vy skúsenosť, že ľudia sa vedia modliť, vedia, čo je modlitba, ale sa nemodlia? Po 11. septembri 2001, keď uskutočnili atentáty v USA, zaplnili sa kostoly nielen preto, že ľudia boli vyzvaní, ale aj pre to, že mnohí pochopili význam a potrebu modlitby. Na to poukazuje Ježiš v podobenstve o bezbožnom sudcovi a neodbytnej vdove, „ako sa treba stále modliť a neochabovať“ (Lk 18,1). Ježiš nás naučil v modlitbe “Otče náš“ nielen vysloviť slová „príď kráľovstvo tvoje“, ale aj modliť sa vytrvalo, „stále sa modliť a neochabovať“, pretože Ježiš príde ešte raz ako Sudca sveta a už dnes sa nás pýta v evanjeliu: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde“ (Lk 18,8)? Dovtedy je čas a máme sa osvedčiť vo vytrvalej modlitbe. Poučenie z podobenstva je toto. Keď sa zlý sudca, ktorý sa Boha nebojí a ľudí nehanbí, rozhodne obrániť vdovu len preto, že neustále na neho dolieha, o čo viac musíme mať istotu, že náš Otec nás obráni a vypočuje naše prosby.
Človek je jediný na svete, ktorý sa môže obrátiť na Boha. Jedine človek môže kričať, plakať, prosiť, ďakovať či spievať. Áno, jedine človek sa môže modliť. Život na zemi je však boj. Zbraňou v boji je modlitba. O modlitbe Ježiš hovorí, že modlitba má moc a tiež, že naša modlitba musí byť vytrvalá. Nositeľ Nobelovej ceny, Alexis Carrel, povedal: „Modlitba je najsilnejšia forma energie, aká sa môže na svete zhromaždiť.“ Sv. Ján Vianney, farár z Arsu, hovorí: „Dobrou modlitbou môžeme rozkazovať nebu i zemi.“ Iný výrok hovorí: Keď sa modlíme, Boh je slabý a my stávame sa mocní.“ Modlitba má vplyv a silu na mnohé udalosti, ale predovšetkým môže zmeniť život ľudí.
Skúsenosti s modlitbou hovoria, že vytrvalá modlitba nie je prínosom len pre dušu, ale i pre telo. Z modlitby nečerpá len modliaci sa, ale aj tí, za ktorých sa modlíme. Modlitba uchráni, dá istotu, nádej, privedie k víťazstvu, obohatí, upokojí, odstráni smútok, strach... Koľkí vieme, že vďaka vytrvalej modlitbe sme boli uchránení od tragédií v rodine, v osobnom živote i spoločnosti. Koľkí sú presvedčení, že vytrvalá modlitba má svoje miesto, i keď lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje. Koľkí majú nádej vďaka vytrvalej modlitbe, že život i napriek mnohým ťažkostiam má zmysel! Vytrvalá modlitba vedie k činnosti. Kresťanská tradícia to vyjadruje heslom: „Modli sa a pracuj“! Toto heslo je základom európskej kultúry a civilizácie.
V Starom zákone zdvihnuté ruky Mojžiša sú symbolom vytrvalosti v modlitbe. Pokiaľ ich mal zdvihnuté, jeho národ víťazil. Mojžiš sa modlil za druhých, za tých, čo bojovali. Pán Boh vždy hľadá dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní modliť sa za druhých, za tých, čo sa nemôžu, nevedia alebo nechcú sa modliť. Mojžišova vytrvalá modlitba nechce zmeniť vôľu Božiu, ale urobiť všetko, čo chce od nás Boh.
Rovnako Ježiš s rozpätými rukami na kríži zvíťazil nad diablom, hriechom, a je naším orodovníkom u Otca. Ježiš právom od nás žiada vytrvalo sa modliť.
Cirkev nás preto vyzýva často a pravidelne sa modliť. Pravidelná ranná a večerná modlitba má mať svoje miesto v živote každého kresťana. Taktiež modlitba počas dňa, ako je prežehnanie sa pri odchode či príchode domov, na začiatku či na konci práce, učenia, katolícky pozdrav majú svoje opodstatnenie. Čo a koľko, a ako sa modliť, len znásobuje Božie požehnanie. Je správne, že modlitba nie je len zvyk, bezduchá činnosť, ale slobodné a vedomé zaangažovanie sa v priateľstve s Bohom. Boh chce našu vytrvalosť a tým chce pre nás len to najlepšie. Modlitba pomáha, aby sme vždy boli schopní poznať vôľu Božiu.
Modlitba ako lampa. Podceniť pravidelnú modlitbu možno prirovnať k stavu baníka, ktorý sa ocitol vo tme. Aj keď sa dá žiť bez vytrvalej modlitby, ale ako, dokedy a s akým výsledkom, do akého cieľa príde človek?
Ježiš nás uisťuje, že Boh Otec vypočuje naše prosby, ak sú vytrvalé a spojené s dôverou. Je správne, keď si pri modlitbe uvedomujeme, že Boh nás počuje, vie o nás i o všetkom, o čo ho prosíme, za čo ďakujeme, o našom vzťahu k nemu. Aj keď sa nás zmocňuje, že Boh je ďaleko, že naše mnohé prosby ešte nie sú vypočuté, upevňujme sa v istote, že všetko stvorenie dosahuje svoju veľkosť iba skrze neho a v znamení Boha. Uvedomme si dve veci. Človek je slabý, ale na tomto svete je jedinou bytosťou, ktorá môže Boha dosiahnuť a uchopiť. Jedine človek je schopný dovolávať sa Božej moci a lásky. Človek nemôže Bohom disponovať. Človek má však dovoliť, aby ním disponoval Boh, a preto má vytrvalo prosiť o všetko. Takéto správanie nás nezvedie zo správnej cesty. Tak vytrváme vo viere, ktorá pri stretnutí s Ježišom rozhodne o našej večnej odmene.
Amen.