Meditácia na 17.10.2022
Pondelok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 13-21
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Bolo by omylom sa domnievať, že mierou zla je vlastniť množstvo vecí, ktoré si čestne nadobudneme. Kresťan neskladá ako rehoľníci sľub chudoby. Všetci primerane pravému svedomiu musia pamätať na Ježišove blahoslavenstvá, ktoré začínajú: „Blahoslavení chudobní...“ a ktoré poukazujú aj na milosrdenstvo. A vážnymi hriechmi sú: zadržať spravodlivú mzdu, urobiť krivdu vdove a sirotám, ale aj radiť na hriech, schvaľovať hriech iných, mlčať pri hriechu iných a iné. Keď máme svedomie čisté, keď nám nič nevyčíta, treba bdieť, lebo pokušenia sú rôzne a diabol má svoju taktiku na každého.
V spoločnosti viac a viac rastie rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Na jednej strane nezamestnanosť, na druhej tunelovanie. Deti sa pýtajú rodičov, prečo oni nemôžu mať to, čo majú niektorí ich spolužiaci. Iní hovoria, že s poctivosťou ďaleko nezájdeš, a zrádzajú svoje svedomie. Zaiste budete súhlasiť s týmito výrokmi: Nič si človek neodnesie zo sveta po smrti, len dobré a zlé skutky. Všetko na zemi je pominuteľné. Starozákonná Kniha Kazateľ začína slovami: „Márnosť len márnosť, všetko je iba márnosť... Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, ale to všetko je márnosť a honba za vetrom“ (Kaz 1,2.14).
Boháč z evanjelia nezomrel. Žije dnes v mnohých rovnako zmýšľajúcich, bez mena a bez tváre. Veria len v to, o čom sa môžu presvedčiť zmyslami. Napĺňajú život heslom: „Carpe diem“ - „Uži dňa“. Majú zdravé oči, a predsa nevidia rodinu, seba, prestali žiť. Žena už nemá citlivého a vnímavého muža, priateľa. Deti nepamätajú, kedy s nimi otec hovoril, hral sa, bol na prechádzke. Muž sa nepamätá, kedy mal dovolenku, voľnú nedeľu. Ale majú všetko: nadštandard, patria k smotánke. Sú aj takí, čo im závidia. Ale čo im závidia?!
Podobenstvo hovorí, že bohatý človek mal troch priateľov. Prvého miloval a často ho hostil. Druhého si vážil a bol mu naklonený. A s tretím zaobchádzal pohŕdavo. Boháč sa musel dostaviť na súd, preto prosil týchto priateľov o pomoc a, hľa, ako sa k nemu zachovali. Prvý povedal, že nemôže ísť. Druhý ho odprevadil po bránu a odišiel. Tretí ho bránil pred sudcom a vďaka nemu vyhral. Vysvetlenie je nasledujúce: Prvý priateľ je pozemské bohatstvo. Po smrti nič neosoží, človek si ho nezoberie, nepomôže mu. Druhý priateľ sú príbuzní, priatelia či známi. Tí zomrelého odprevadia na cintorín a vrátia sa domov. Tretí priateľ sú dobré skutky, ktoré idú s človekom pred Boha Sudcu a je úspechom, že ho obránia. Toto evanjelium je teda dar. Kto ho prijme, nebude sklamaný v hodine smrti. Ľudia si budú na neho uchovávať vzácne a milé spomienky a budú vďační. Amen.
Bolo by omylom sa domnievať, že mierou zla je vlastniť množstvo vecí, ktoré si čestne nadobudneme. Kresťan neskladá ako rehoľníci sľub chudoby. Všetci primerane pravému svedomiu musia pamätať na Ježišove blahoslavenstvá, ktoré začínajú: „Blahoslavení chudobní...“ a ktoré poukazujú aj na milosrdenstvo. A vážnymi hriechmi sú: zadržať spravodlivú mzdu, urobiť krivdu vdove a sirotám, ale aj radiť na hriech, schvaľovať hriech iných, mlčať pri hriechu iných a iné. Keď máme svedomie čisté, keď nám nič nevyčíta, treba bdieť, lebo pokušenia sú rôzne a diabol má svoju taktiku na každého.
V spoločnosti viac a viac rastie rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Na jednej strane nezamestnanosť, na druhej tunelovanie. Deti sa pýtajú rodičov, prečo oni nemôžu mať to, čo majú niektorí ich spolužiaci. Iní hovoria, že s poctivosťou ďaleko nezájdeš, a zrádzajú svoje svedomie. Zaiste budete súhlasiť s týmito výrokmi: Nič si človek neodnesie zo sveta po smrti, len dobré a zlé skutky. Všetko na zemi je pominuteľné. Starozákonná Kniha Kazateľ začína slovami: „Márnosť len márnosť, všetko je iba márnosť... Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, ale to všetko je márnosť a honba za vetrom“ (Kaz 1,2.14).
Boháč z evanjelia nezomrel. Žije dnes v mnohých rovnako zmýšľajúcich, bez mena a bez tváre. Veria len v to, o čom sa môžu presvedčiť zmyslami. Napĺňajú život heslom: „Carpe diem“ - „Uži dňa“. Majú zdravé oči, a predsa nevidia rodinu, seba, prestali žiť. Žena už nemá citlivého a vnímavého muža, priateľa. Deti nepamätajú, kedy s nimi otec hovoril, hral sa, bol na prechádzke. Muž sa nepamätá, kedy mal dovolenku, voľnú nedeľu. Ale majú všetko: nadštandard, patria k smotánke. Sú aj takí, čo im závidia. Ale čo im závidia?!
Podobenstvo hovorí, že bohatý človek mal troch priateľov. Prvého miloval a často ho hostil. Druhého si vážil a bol mu naklonený. A s tretím zaobchádzal pohŕdavo. Boháč sa musel dostaviť na súd, preto prosil týchto priateľov o pomoc a, hľa, ako sa k nemu zachovali. Prvý povedal, že nemôže ísť. Druhý ho odprevadil po bránu a odišiel. Tretí ho bránil pred sudcom a vďaka nemu vyhral. Vysvetlenie je nasledujúce: Prvý priateľ je pozemské bohatstvo. Po smrti nič neosoží, človek si ho nezoberie, nepomôže mu. Druhý priateľ sú príbuzní, priatelia či známi. Tí zomrelého odprevadia na cintorín a vrátia sa domov. Tretí priateľ sú dobré skutky, ktoré idú s človekom pred Boha Sudcu a je úspechom, že ho obránia. Toto evanjelium je teda dar. Kto ho prijme, nebude sklamaný v hodine smrti. Ľudia si budú na neho uchovávať vzácne a milé spomienky a budú vďační. Amen.