Meditácia na 10.11.2022
Štvrtok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17, 20-25
Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!‘, ‚Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
Nielen farizeji, ale aj najbližší učeníci Pán Ježiša zotrvávali v neustálom očakávaní Božieho kráľovstva, samozrejme, chápajúc toto kráľovstvo v zmysle politického, triumfálneho oslobodenia. Pán Ježiš teda už po niekoľký raz im vysvetľuje, že to nebude tak, že žiaden žiarivý triumf, že kráľovstvo príde priam nepozorovane, ba čo viac: že to kráľovstvo už prišlo. Bolo skutočne prítomné ako skutočnosť, ktorá už účinkovala skrze Kristovu osobu a účinkovanie, a skrze vieru jeho učeníkov. Či nepozorujeme, ako aj teraz sa prebúdzajú vo svete prúdy akoby náboženské, a v samotnej Cirkvi akoby reformné, ktoré sa odvolávajú na Krista - a hovoria: hľa, tu je Kristus, hľa, tu je jeho pravé učenie, hľa, tu je jeho kráľovstvo; nie v doterajšej Cirkvi, ktorá hlása zastaralú a zlú doktrínu! Ale nechoďte nikde, nebežte za nimi - vystríha Pán Ježiš.
Samozrejme, raz príde Syn človeka vo svoj deň - ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Určite aj my by sme radi uzreli už teraz žiarivý triumf Syna človeka -lebo aj my by sme vtedy mali účasť na jeho triumfe, skončilo by sa naše trápenie. Prv však, než sa jeho deň zablysne ako blesk, zjaví sa Ježiš pred nami ako muž bolesti vo svojej Najsvätejšej Obeti. Ako taký je nám teraz blízky. Boh trpiaceho Krista nám pomáha nie vďaka svojej všemohúcnosti, ale vďaka svojej slabosti... Len Boh, ktorý trpí, má dosť sily, aby nám prišiel pomôcť (D. Bonhoeffer). Takéto skromné jeho kráľovstvo je neviditeľné pre oči, ktoré túžia po triumfe. Avšak, je to jeho skutočné kráľovstvo v tomto slzavom údolí, spomedzi trpiacich a utrápených ľudí. Božie kráľovstvo medzi nami sa uskutočňuje tiež skrze náš osobný vzrast v dokonalosti a v posväcovaní. Ale aj vtedy nie je to kráľovstvo blýskavé; nebudú nad nami jasať: hľa, tu je svätý! svätá osoba! Pretože svätosť je skutočnosť plná tajomstiev: čím väčšia, tým menej ju vidno.