Meditácia na 18.11.2022
Piatok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 45-48
Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
Neudivuje nás, že Pán Ježiš sa dal uniesť hnevom pre zneváženie chrámu a že vyhnal z neho cudzie elementy. Pripomenul pritom Božie slová, ktoré povedal prorok: Môj dom bude domom modlitby. Môj dom, čiže Boží dom - miesto, kde má čo povedať predovšetkým Boh. A tým domom - ako sa to tu neraz zdôrazňuje -je predovšetkým naša duša. V tomto chráme prvý hlas patrí Bohu. A je to hlas nášho svedomia. Svedomie - to je najčestnejšie miesto nášho osobného chrámu, je to najtajnejšie jadro a svätyňa človeka (por. GS 16).
Keď však Boh chce prehovoriť v tomto našom chráme, v svätyni nášho svedomia - tak hneď nejaký zástup kupcov začne kričať: má Boh právo mi toto prikazovať, a tamto zakazovať? Náruživosti človeka sa určite kupecky pýtajú: aký má Boh záujem na tom, aby mi niečo zabraňoval? Záleží Bohu až tak na tom - a prečo? Nehľadá Boh nejaký zisk na moju škodu? Zhodujú sa jeho túžby a požiadavky s mojimi túžbami a záujmami? Oplatí sa mi dodržiavať toto alebo iné prikázanie? Čo budem mať z toho, že sa vzdám nejakej príjemnosti, alebo vynaložím nejakú námahu? Kto mi vynahradí - a v akej valute - moje námahy, obety a slzy? Celý zástup kupcov. Nie Boží dom, ale nejaké „divoké polia", kde vyčíňajú naše ambície, rozmary, chúťky a výhrady, a vôbec: trhy. Ale kto obchoduje s Bohom - stáva sa modloslužobníkom. Boh, o ktorom diskutujeme, ktorého neprijímame ako celok-klesá do role akejsi pohanskej modly. Nechže naša duša nebude pohanským chrámom, ale skutočným Božím domom, kde Boha adorujeme, kde Boha pozorne počúvame, kde Bohu odpovedáme „áno". Hovor, Pane, tvoj sluha počúva (1 Sam 3,9).