Meditácia na 20.11.2022
34. nedeľa v Cezročnom období - Krista Kráľa | Lk 23, 35b-43
Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Apoštol Ján v dialógu medzi Pilátom a Ježišom predstavuje Krista Kráľa, ktorého k Pilátovi rodáci priviedli ako zločinca. Vzácna je otázka Piláta k Ježišovi: „Čo si vykonal“ (Jn 18,35)? A Ježiš, ktorý po rozmnožení chleba a rýb na púšti sa utiahol do ticha, pretože nechcel, aby ho zástup vyhlásil za svojho kráľa, pred Pilátom vyznáva: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto“ (Jn 18,36). Ježiš do konca čias svojím učením hovorí, že prišiel na svet, aby vydal svedectvo o Božej pravde, aby ohlásil Božie kráľovstvo a zaistil mu platnosť. Pod „pravdou“ sa tu rozumie Božia skutočnosť sama, možno ju nazvať aj „svetlom“ alebo „životom“, všetky tieto výrazy vyjadrujú to isté, a predsa to môžu len nedostatočne vysloviť. Ježiš Kristus je Pravda.
Pravého Boha, ktorý prijal ľudské telo, aby ho bolo vidieť, počuť, ľudia usmrtili, ukrižovali, ale on na tretí deň z mŕtvych vstal, aby spasil všetkých ľudí, všetkých od stvorenia sveta až do druhého príchodu Božieho Syna na svet ako Sudcu živých a mŕtvych. Dnes na Sviatok Krista Kráľa si pripomíname, že Božia pravda prišla na svet. Vždy tu síce bola, ale evanjelium nám pripomína, že Kristus po svojom zmŕtvychvstaní už nenechá svet na pokoji. Hovorí to Ježiš: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37). Ježišove slová sú večné. Nebo a zem sa pominú, ale jeho slová sa nepominú. Veriaci kresťania sa nečudujú, že keď kráľov nahradzujú prezidenti, Cirkev vyhlasuje a hlási sa znova a stále ku Kristovi Kráľovi. Veríme, že náš dočasný život, prirodzený život, život na zemi je konečný. Smrť neminie nikoho, kto sa na zemi narodil. Veríme v nový život, večný, bez konca, život, kde budeme vidieť Boha z tváre do tváre. Kristus, ktorý vyhlásil a dokázal svojím životom, že je „Cesta, Pravda a Život“, je naša nádej, pre ktorú sa vyplatí žiť i zomrieť. História hovorí, že o Božom diele, Cirkvi, sa hlásalo, že nedožije rok 2000. A dnes? Kde sú tí, čo v mene tejto lži vraždili, lúpili, klamali...? A nám Ježiš adresuje slová: „Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37).
Nesmieme zabudnúť na Kristove slová ani dnes. Aj dnes sa pravda prekrúca, falšuje a v mene pravdy klame, kradne, a aj keď nie priamo, aj vraždí. Pilát sa pýtal Ježiša: „Si židovský kráľ“ (Jn 18,33)? Ježiš mu odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ“ (Jn 18,37). Kiež náš život žijeme tak, aby sme svojimi slovami, skutkami, myšlienkami vyznávali, že Ježiš Kristus je náš Boh, ktorý nás spasil a vykúpil, v ktorého veríme, ktorého sa snažíme milovať, s ním žiť a aj raz vo večnosti prebývať. Ak sa pokladáme za Kristových učeníkov, tak na záver cirkevného roka majme oblečenú výzbroj svetla. Znamená to, že pri pohľade na kríž Krista Kráľa si úprimne odpovedáme na otázku, ktorú nám predkladá Ježiš pred Pilátom: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne, že som Kristus Kráľ? Koniec cirkevného roka nás vyzýva, aby sme „pochytali“ zlodejov našich sŕdc a duší, aby sme ich „zatvorili“ do väzenia, a napokon ich rozhodne odsúdili ako nepriateľov nášho života, ako nepriateľov Krista Kráľa a nositeľov tmy. Potom môže vstúpiť do nášho života Božie svetlo, ktoré je prisľúbenou nádejou Božieho kráľovstva.
Perzská rozprávka hovorí o šachovi, ktorý si dal zavolať najväčších mudrcov a položil im otázku: „Čo je najväčším nešťastím v živote človeka?“ Prvý odpovedal: „Najväčším nešťastím je byť chorý.“ Druhý: „Najväčším nešťastím je byť starý!“ A tretí: „Najväčším nešťastím je mať pred smrťou pocit premárneného života.“ Slová z Kréda „verím v život večný“, nech sú nám mementom na ceste do Božieho kráľovstva.
Stál na lavičke v parku, k tomu opitý, kamaráti dávali pozor, aby nepadol, ale nahlas kričal: Som kráľ! Okoloidúci sa zastavovali, jedni mávli rukou, staršia pani sa pohoršovala. Čoho bol kráľom? Prečo o tom tak kričal? Neviem. Mám priateľa, ktorý keď v jeho prítomnosti niekto vypovie slovo “kráľ“, hneď zareaguje. Prečo? Má totiž priezvisko Kráľ. Občas vidíme na obrazovke kráľovnú Veľkej Británie, Dánska či inej krajiny. A aj vy, deti, radi počúvate rozprávky o kráľoch? Čo všetko si vieme pri slove kráľ vybaviť v pamäti? Dnes má svoj sviatok náš večný Kráľ, Kráľ Kráľov, Ježiš Kristus.
Modlime sa: Kristus Kráľ, ďakujeme ti za končiaci sa cirkevný rok. Odpusť nám naše previnenia. Ježiš, Kristus Kráľ vládni, kraľuj nad nami! Amen.