Meditácia na 22.11.2022
Utorok 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 5-11
Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“
Hrozná predpoveď sa splnila o necelých štyridsať rokov neskôr, keď Jeruzalem sa zmenil na rumovisko. A predsa chrám, v presvedčení Židov, mal byť nezničiteľný. Veľa ľudských budov malo byť vraj nezničiteľných, a stopy po nich sa stratili. Veľa sme tiež budovali v živote. Veľa bolo plánov a zámerov, ešte viac klamných snov. Človek buduje na nádejach, buduje „na kredit", na svojich očakávaniach. Koľko tých nádejí ostalo nesplnených, koľko očakávaní sklamalo... Niekto sa spolieha na lásku svojich najbližších, na vernosť muža, na vďačnosť detí, spoliehame sa tiež na seba: na svoje schopnosti a šikovnosť. A potom prichádza niečia zrada a odchod, prichádza nejaký krach, prichádza choroba, nepriaznivá konjunktúra, prichádza ako neočakávaný závan vetra - a celá stavba sa zrúti, zosype ako domček z karát. A predsa sa nemusí zrútiť. Stavebný materiál nám poskytuje Boh. Stavebným materiálom je všetko, čo máme z jeho ruky, počnúc od vrodených nám dispozícií, talentov a možností, cez to, čo človek dosiahne poctivým úsilím; tiež smutnými skúsenosťami; to sú tie kamene, z ktorých možno postaviť vlastnú veľkosť a bohatstvo svojho života - pod podmienkou, že to neodmietneme, nepremárnime, že to náležite doceníme, že to prijmeme s vďačnosťou, že s Bohom rozumne spolupracujeme.
Ak však niekto chce budovať len na svojich malých ambíciách, na egoistických predpokladoch, na lakomstve či pýche - tak z jeho stavby nemusí ostať kameň na kameni. Pod naše šťastné a trvalé budovanie sa sám Ježiš Kristus dáva ako uholný kameň, a svoje evanjelium nám odporúča ako neochvejný základ.