Meditácia na 15.07.2023
Mt 10, 24-33 Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo
Ježiš povedal svojim apoštolom: Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Gn 49, 29-32; 50, 15-26 Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny
Jakub prikázal svojim synom: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu; pochovajte ma s mojimi otcami v jaskyni Makpela, čo je na pozemku Hetejca Efrona oproti Mambre v krajine Kanaán, ktorú kúpil Abrahám aj s pozemkom od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. Tam pochovali jeho ženu Sáru, tam je pochovaný Izák so svojou manželkou Rebekou a tam leží pochovaná aj Lia.“ Keď skončil túto reč, ktorou poúčal svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a zomrel; a tak sa pripojil k svojmu ľudu. Keď Jakub zomrel, Jozefovi bratia sa báli a vraveli si: „Len aby si nespomenul na príkorie, ktoré musel zniesť, a aby sa nám nepomstil za všetko zlo, čo sme mu vykonali!“
Preto mu odkázali: „Tvoj otec nám prikázal skôr, ako zomrel, aby sme ti jeho slovami povedali: ‚Prosím ťa, zabudni na zločin svojich bratov, na ich hriech a nehanebnosť, ktorej sa na tebe dopustili.‘ Aj my ťa prosíme, aby si nám odpustil tento nehanebný čin; veď my uctievame Boha tvojho otca.“ Keď mu to hovorili, Jozef plakal. Potom išli za ním sami bratia, sklonili sa pred ním a vraveli: „Sme tvoji sluhovia.“ Ale on im povedal: „Nebojte sa! Môžeme sa vari vzoprieť Božej vôli? Vy ste osnovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobré. Povýšil ma, ako vidíte, a tak zachránil mnoho ľudu. Nebojte sa už! Ja vás budem živiť, aj vaše deti.“ Tešil ich a milo a vľúdne sa im prihováral.
Tak býval Jozef i celý dom jeho otca v Egypte. Žil stodesať rokov a videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia; aj synovia Machira, syna Manasseho, sa narodili na Jozefových kolenách. Po tom všetkom povedal Jozef svojim bratom: „Po mojej smrti sa vás Boh ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.“ A keď ich zaprisahal a povedal: „Boh vás navštívi; odneste z tohto miesta moje kosti so sebou,“ zomrel stodesať ročný. Zabalzamovali ho a uložili do rakvy v Egypte.