Meditácia na 27.09.2023
Lk 9, 1-6 Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých
Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Ezd 9, 5-9 Hoci sme otroci, Boh nás neopustil v našej porobe
Ja, Ezdráš, som pri večernej obete premohol svoju skľúčenosť, roztrhol som si rúcho a plášť, hodil som sa na kolená, rozprestrel som svoje ruky k Pánovi, môjmu Bohu, a povedal som: „Bože môj, som zmätený a hanbím sa pozdvihnúť k tebe svoju tvár, lebo nám naše neprávosti prerástli cez hlavu a naše hriechy sa od čias našich otcov nakopili až po nebo. Veľmi sme hrešili až po dnešný deň. Pre naše neprávosti sme my, i naši králi a naši kňazi, vydaní do rúk cudzích kráľov pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to v tento deň.
Teraz sme na chvíľočku našli milosť u Pána, nášho Boha. Náš Boh zachránil naše zvyšky a postavil nám stan na svojom svätom mieste, osvietil naše oči a dal nám trocha pookriať z našej poroby. Lebo sme otroci, ale náš Boh nás neopustil v našej porobe. Naklonil nám priazeň perzských kráľov a oni nám dali pookriať, aby sme mohli postaviť dom nášmu Bohu a obnoviť ho z jeho rozvalín, a dal nám útočište v Judei a v Jeruzaleme.“