Meditácia na 14.11.2023
Lk 17, 7-10 Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť
Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Múd 2, 23 – 3, 9 Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi, ale oni sú v pokoji
Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty. Smrť prišla na svet zo závisti diabla: preto ju okúsia všetci, čo mu patria. Duše spravodlivých sú v Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi; za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich Boh skúšal a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V deň ich súdu zažiaria, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní zotrvajú v láske pri ňom, lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie a pre jeho vyvolených odmena.