1. časť | 2. časť | 3. časť | 4. časť | 5. časť | 6. časť | 7. časť | 8. časť | 9.-12. časť
Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 4.
Zbaviť sa seba - v zmysle zbaviť sa všetkých výhrad, robí človeka skutočne slobodným a vtedy sa stáva skutočným nástrojom v Božích rukách.
Človek má v sebe zakorenenú hriešnu túžbu stále komentovať správanie ostatných. Dokážeme sa pozerať na všetko okolo seba, na každý ľudský počin, na každé správanie blížneho, no pozerať na svoje konanie nemáme chuť...
V Cirkvi má každý úd svoje miesto a jeho život má zmysel, lebo mu ho vtlačil Kristus. A preto aj ten, ktorý trpí, je znamením pre všetkých. Znamením, ktoré nás nemá nechať ľahostajnými, akoby sa nás život týchto ľudí netýkal.
Keď v konkrétnom okamihu povieme svoje „nie“ zlobe, sebectvu, pýche, neláskavosti, hnevu, jedným slovom k svojmu ja, a povieme „áno“ tomu, čo stojí nad hnevom, nad mojím ja - Bohu, vtedy je môj život viery zdravý a nasmerovaný na večný život.
Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 4.
Ak Ježiš hovorí, že sa máme usilovať vojsť tesnou bránou, nutne sa musíme usilovať ísť v jeho šľapajach aj po jeho ceste. A jeho šľapaje majú podobu ľudských nôh: sú dvoje a stopy od nich vedú iba jedným smerom - vždy iba dopredu. Nikdy nie doľava alebo doprava, alebo dozadu.
Kristova moc sa prejavuje v tom, že k sviatosti odpustenia pristupujú ľudia utýraní životom či hriechom, skutočné nalomené trstiny a ledva tlejúce knôtiky, nie kvôli tomu, aby tam boli zlomené alebo zahasené, ale mocou Ježišovej láskavosti prinavrátené k životu.
Kristus nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaslúžil večné šťastie v nebi. To je jeho ponuka, ktorá je pre nás príležitosťou, aby sme odpovedali na jeho volanie. Každého z nás volá, aby sme sa vydali na tú jeho cestu
- ktorá je možno ťažká a tŕnistá, ale je to cesta našej spásy.
Ježiš prijíma každého. Pre neho nie je problém, kto ako vyzerá alebo akú má postavu. Lebo svetlo, ktoré prúdi z Ježišovej siluety Ducha, objíma celého človeka.
Správne vidíme iba Kristovým srdcom. Kristove srdce totiž nevedelo žiť ináč, iba tak, že bolo pokorné a vedelo
sa skloniť ku každému. Kristus vedel prijať každého človeka. Nevedel by to, keby jeho pokora nebola živená láskou Otca.
Božie kráľovstvo je kráľovstvom lásky.