Meditácia na 18.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka 

18. 12. adventná féria | Mt 1, 18 - 24
separator.png
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

separator.png

Ježiš potrebuje pred svetom otca
 

Hriech. Často i dnes pri narodení dieťaťa v kolónke – otec dieťaťa – ostane nevyplnené miesto. Čo vedie k takémuto kroku matky? Je tu čosi spoločné: hriech.

O hriechu nemôžeme hovoriť v prípade Márie, a predsa i tu vidíme lásku Boha k nám ľuďom. Mária dala súhlas anjelovi, hoci muža nepoznala, aby sa stala matkou Vykupiteľa. Preto Jozef je oslovený: „Jozef, Syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1,20).

Táto časť Svätého písma je pre mnohých veľmi ťažká. Viacerí veriaci majú s ňou problém. Ťažká je však iba vtedy, keď sa na ňu pozeráme očami prírody. Keď sa však na túto udalosť pozrieme očami viery, je to celkom prijateľné.

Vieme, že u Židov sa začínalo manželstvo zasnúbením. Od tej chvíle teda treba pokladať snúbencov za skutočných manželov. Manžel u Židov mohol prepustiť manželku, ale bol povinný dať jej priepustný list, kde bola uvedená aj príčina prepustenia. Jozef nepomýšľa na takéto úradné prepustenie. Je presvedčený o nevinnosti Márie. Zaiste veľa o tom premýšľal a trápil sa tým, čo sa stalo. Máriu mal veľmi rád. Bolo to pre neho veľké sklamanie a musel jej v jeho láske aj odpustiť, keď nechcel postupovať úradnou cestou. Rozhodol sa to riešiť potajomky. Boh takto skúša Jozefa. Vidí jeho veľkú vieru.

Boh Otec, ktorý je „otcom“ Ježiša Krista chce, aby nám jeho Syn bol podobný vo všetkom, teda aby mal i otca, preto sa odohrá čosi veľké. Pred zákonom tohoto sveta sa má stať Jozef pre Ježiša otcom a pred Bohom a nami, ktorí sme uverili v božstvo Ježiša Krista, pestúnom. Preto sv. Jozefovi dávame titul „pestún“. Boh prehovoril často k ľuďom cez poslov, anjelov, alebo aj vo sne. Takouto cestou sa aj Jozef dozvedá, že Mária sa vo svojom panenstve stala matkou Syna Božieho pôsobením Ducha Svätého. Takéto jasné je učenie našej viery, ktoré nepripúšťa pochybnosti. A tak výraz: „Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať...“ (Mt 1,18) treba vysvetľovať v tom zmysle, že Mária navždy ostala pannou.

V našej viere sú mnohé tajomstvá. Solídnym vysvetlením sa dá prijať a pochopiť učenie našej viery.

Áno, je mnoho pochybovačov o panenstve a materstve Panny Márie i v radoch tých, ktorí uverili v Ježiša Krista, ale Panne Márii nechcú z rôznych príčin priznať túto milosť od Boha, že ju Boh pre zásluhy svojho Syna odmenil panenstvom i materstvom. Veríme, že ako tajomne prišla Mária k materstvu, tak tajomne prišiel na svet aj Boží Syn. Veď Ježiš urobil aj iné pre nás a naše zmysly a rozum nepochopiteľné znamenia, a predsa nemáme o nich pochybnosti.

Medzi také patrí aj jeho prítomnosť pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Vieme, že čo viac poznáme, to môžeme viac milovať. To platí aj o Panne Márii, Jozefovi a ich Synovi, Ježišovi Kristovi. Márii sme vďační, že dala súhlas anjelovi. Jozefovi sme vďační, že po oznámení skutočnej podstaty prijíma úlohu otcovstva pred svetom pre Ježiša, ale v skutočnosti je len pestúnom, vychovávateľom a živiteľom rodiny. Ježišovi ďakujeme za dar vykúpenia a spásy.

Táto naša vďaka nemá byť len rozumovou záležitosťou. To znamená, že to prijímame ako učenie Cirkvi a v našom živote sa tak správame, aby sme vzdali úctu Márii, ale i Jozefovi. A pritom naša viera nám nehovorí, že im vzdávame božskú úctu, ani sa Márii a Jozefovi neklaniame, ale si ich uctíme, pretože sa celkom odovzdali Bohu a súhlasili s Božím plánom vykúpenia celého ľudstva. Toto je dostatočný dôvod našej úcty. Vieme, že naša úcta im nič nepridá na sláve, ktorú im za svoju vernosť dal už Boh Otec, ale naša úcta k nim je naše obohatenie, pretože na ich príhovor nám môže dať Ježiš Kristus, pre ktorého obaja žili, mnohé milosti a dary.

Ježiš nás obdaruje milosťami, keď musíme bojovať. Keď na nás útočia naše slabosti a sme pobádaní spáchať hriech. Príklad Jozefa i Márie nech nám pomôže zvíťaziť a verne obstáť pred Bohom, svetom a naším svedomím. Amen.

Gloria.tv | YouTube TK KBS informuje: Na internete je možné nájsť meditácie Ľubomíra Stančeka