Meditácia na 06.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

6. január - Zjavenie Pána | Mt 2,1-12

separator.png

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť." Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.`" Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť." Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

separator.png

Najväčší objav v dejinách sveta
 

Pokrok vo svete bez objavov nie je možný. Kto ich spočíta, kto pozná mená všetkých objaviteľov? Veda vo všetkých oblastiach napreduje. Vo všetkých možných odvetviach, oblastiach pracujú celé skupiny vedcov, aby uľahčili človeku život, prípadne, aby mu ho predĺžili. Človek chce žiť, tešiť sa, a predsa všetci vieme, že raz príde koniec, smrť. Smrť je následok hriechu. Smrť nikto nikdy nemal poznať. A predsa vieme, že v jednom prípade smrť stratila svoje víťazstvo. Bolo to pri zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.

Čo to má spoločné s dnešným sviatkom Zjavenia Pána? Kto sa nazdáva, že dnešný sviatok je bezvýznamný, hrozne sa mýli. Dnešný sviatok je pre svet veľkým povzbudením. Tento sviatok nám hovorí o veľkom objave, ktorý sa uskutočnil na svete. Dnes si pripomíname, že človek sa vybral hľadať pod vplyvom zvláštneho nebeského úkazu novonarodeného Kráľa, ktorý bol predpovedaný Bohom Otcom v raji, keď trestal prarodičov za hriech. ...a inde čítame: „Prejavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom“ (Tít 3,4). Anjel oznámil: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“ (Lk 2,10).

„Mudrci od východu objavili dieťa. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Vošli do domu a našli dieťa s Máriou, jeho matkou,. padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo, myrhu“ (Mt 2,9-11). Evanjelium hovorí o troch mužoch a ich sprievodcoch, ktorí pod vplyvom hviezdy a starých prorokov židovského národa sa vydali na cestu do neznáma. Viedla ich túžba, v ktorej nezávisle od seba chceli nájsť najväčšieho Kráľa sveta. Taká bola cesta týchto neznámych mužov, o ktorých nevieme, ani kto vlastne boli. Vieme iba to, že prišli spolu do Jeruzalema k Herodesovi, kde nielenže nenašli toho, ktorého hľadali, ale vystrašili Herodesa, ktorý zo strachu o svoj trón a moc dal zavraždiť svoju ženu, matku, synov a nejedného zo svojich poddaných. Králi nezostali v paláci, neuspokojili sa až do chvíle, keď pokľakli pred malým „dieťaťom“, ktoré bolo ako ktorékoľvek iné dieťa, čo prišlo na tento svet, a predsa pocítili vo svojom vnútri, že našli to, po čom túžili, za čím sa vydali na tak ďalekú a nebezpečnú cestu. Všimnime si, že Boh sa nezjavil Židom, ale pohanom a pomocou zvláštneho kozmického úkazu ich povzbudil na cestu. Okolo hviezdy by sa dalo veľa hovoriť. Aj sa pohovorilo. To je tak pre ľudskú zvedavosť. Nám môže postačiť zatiaľ to, že pohania sa dozvedeli o narodení Spasiteľa a Vykupiteľa sveta. Toto vysvetľujú slová Pavla apoštola Efezanom: „... totiž aj pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi v Kristu Ježišovi“ (Ef 3,5-6). Toto je vysvetlenie, že Boh prišiel na svet v osobe Ježiša Krista nielen pre vyvolený národ, hoci si ho stáročia chránil, viedol, ale že Boh v osobe Ježiša Krista prišiel pre všetkých.

Nikoho nevylučuje zo svojho priateľstva. Toto je ten najväčší objav, ktorý je začiatkom zmyslu života všetkých, ktorí v Ježiša uveria. Už na začiatku však môžeme vidieť, že nie všetci sa postavili na správnu stranu pri objavení narodenia Boha, ktorý sa stal nám podobný vo všetkom, okrem hriechu. Herodes nič nevedel. Jeho kňazi poznali predpoveď Izaiáša proroka: „Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!... Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla... Tvoji synovia prídu zďaleka... Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá Madiánu a Efy, všetci prídu zo Sáby, zlato a tymian prinesú a zvestujú slávu Pánovu“ (Iz 60,1-6). Boh zahanbil vyvolený národ a zároveň celému svetu ukázal, že miluje všetkých rovnako. Toto má vo vienku Cirkev, v ktorej sú si všetci rovní. Nerozhoduje farba pleti, reč národná príslušnosť, ale rozhoduje láska k Bohu a k blížnemu. Preto sa Cirkev snaží, aby každý mohol poznať Boha vo svojom živote. Preto plní slová toho, ktorému dnes sa prišli pokloniť mocní a vzdelaní sveta, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier.

Tento dnešný sviatok sa chce prihovoriť ku všetkým ľuďom dobrej vôle, že tento chlapec-Ježiš, ktorému skladajú králi svoju poklonu a dary, je ten Mesiáš, ktorý prišiel na svet, aby svojou smrťou očistil od hriechu všetkých, čo s vierou, nádejou a láskou prijímajú jeho učenie. Tento sviatok zároveň ukazuje úlohu Cirkvi, aby pokračovala v šírení svetla učenia Ježiša Krista.

Herodes prosil mudrcov, aby sa na spiatočnej ceste zastavili u neho a oznámili mu, kde sa nachádza „dieťa,“ aby sa mu aj on šiel pokloniť. Oni však dostali vo sne príkaz, aby sa nevracali k Herodesovi, ale inou cestou sa vrátili do svojej krajiny. Neskoršie sa dozvieme, že Herodes chcel dať zabiť dieťa-Ježiša, v ktorom videl svojho nepriateľa, ktorému by musel prepustiť svoj trón. V počínaní Herodesa môžeme vidieť situáciu, do ktorej sa dostáva Cirkev ako inštitúcia od začiatku až doteraz. Nejeden Herodes už číhal na život Cirkvi a chcel ju usmrtiť. Cirkev však riadi Duch Svätý. Herodesovi sa to nepodarilo, pretože platia slová Krista: Pekelné brány ju nepremôžu. Toto je skutočnosť, ktorú si musíme uvedomiť zas a znova všetci. Boh sa nepýta mocných tohoto sveta, či sa má narodiť v ich krajine, na ich území. On je zvrchovaný Vládca. Keď sme s Kristom, nemajme strach. On prišiel na svet, aby sme my mali nový život. Prišiel, aby priniesol svetlo. Prišiel, aby sme sa mohli vrátiť tam, kde nás chcel mať od počiatku. Kde to bolo? Tam, kde je Boh - vo večnosti.

Môžeme žiť bez letov do vesmíru. Zaobídeme sa bez strojov, ale aký je to život, čo je to za život, keď raz musím všetko tu opustiť, nechať, čo som miloval a čo som nadobudol?! Sviatok Zjavenia Pána nám hovorí o najväčšom objave v dejinách ľudstva. Boh sa dal poznať ľuďom, a to pohanom. To znamená, že otvoril svoje srdce pre každého. Takto sa voči ľuďom nikto nepostavil. Aké je to krásne, keď vieme, že žijeme s Kristom, keď Kristus žije v nás a my v ňom. Aký je náš život bohatý a šťastný, keď vieme, že nás Boh neopustí, keď ho my neopustíme, nezradíme hriechom.

B O H   J E   T U.

Aké je to na svete krásne s Bohom! Veď človek nemusí mať pocit, že je sám! Aká je to sila, ktorá i vtedy, keď srdce plače pri smrti milovanej osoby a Boh nám hovorí: On žije, on len prešiel z jedného života do druhého. A práve dnešný sviatok nám dáva nádej na nové stretnutie s našimi zomrelými. "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus", volá Pavol, keď sa presvedčil, že i pre neho prišiel na tento svet Kristus, ktorého on prenasledoval. Kto objaví Krista a zloží mu to najcennejšie čo má, ako mudrci z dnešného evanjelia, ten hoci daruje, neubúda mu, ale naopak, získava a jeho bohatstvo rastie.

Keby sme si objavmi uľahčili život na najvyššiu mieru, ale nenašli by sme Krista v našom živote, museli by sme povedať: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť!“ (Kaz 1,2). My si však hovorme: "Viem, komu som uveril a som si istý." Amen.

GTV | YT info TK KBS