Meditácia na 25.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 23, 1 - 12
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.
Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.
Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Nielen hovoriť, ale aj konať
Keď sa pozorne pozrieme okolo seba, ale predovšetkým do vlastného života, musíme priznať, že sa veľa rozpráva, ale málo koná podľa slov, ktoré hovoríme. Takéto správanie nie je pre veriaceho človeka cťou. Veď často môžeme počuť kritické hlasy: "Vodu káže a víno pije!" A inde: "Lekár, uzdrav najprv sám seba!" Ťažko sa nám počúvajú kritické slová, keď sa to týka nášho egoizmu, keď naše slabosti sú nám príjemné.
Bratia a sestry, Ježiš veľmi ostro zaútočil v evanjeliu na učiteľov Písma a farizejov: „Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli..." (Mt 23,5).
Sú pyšní a dvojtvárni. Hovoria krásne slová, ale sami ani len prstom nechcú pohnúť, aby žili podľa toho, čo hovoria. Kristus ich odsudzuje a hrozí im trestom: „Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).
Zastavme sa a pouvažujme nad týmito slovami Pána Ježiša: „Kto sa povyšuje, bude ponížený" (Mt 23,12).
Pyšný Lucifer. Už na samom začiatku stvorenia sveta bola potvrdená táto pravda, že Boh sa pyšným protiví. Aké veľké postavenie mal Lucifer! Naplnený pýchou, že niečo znamená, povedal Bohu bezočivo: „Non serviam!" - „Nebudem slúžiť!" Boh potrestal pýchu Lucifera. Archanjel Michal ho vyženie do večného zatratenia.
Spomeňme si i na Goliáša v boji s Dávidom. Boh sa pyšným protiví. Pred táborom Izraelitov stojí mocný Filištínec. Vedomý si svojej sily a naplnený pýchou, tupí rúhavými slovami svojich protivníkov. Tu sa postaví proti nemu mladý, neskúsený Dávid, ktorý celú svoju nádej vkladá do rúk Boha, a nie do zbrane. Pokorne prosí Boha o pomoc a víťazstvo. I padol pyšný Goliáš a jeho pádom rozpadla sa i namyslenosť a pýcha Filištíncov.
Do tretice niečo z histórie na tému: Boh sa pyšným protiví. Napoleon rýchlo prišiel až k Moskve. Ovládla ho pýcha. Prikázal raziť mince na pamiatku víťazstva. Na jednej strane bol jeho obraz a na druhej nápis: Tvoje je nebo a moja je zem - zrovnal sa s Bohom. Jednu túto mincu poslal cárovi. Ten na hlavu Napoleona kázal vyryť nápis: Môj je bič, tvoj je chrbát. Boli to prorocké slová, lebo na Napoleona prišla pohroma.
Boh sa pyšným protiví. Príkladov môžeme nájsť dosť nielen v histórii, ale aj v dnešnom svete, možno i v našom súkromí.
Poučenie: Pýcha sa obráti vždy proti pyšnému človeku.
„Kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).
Veľký vzor vidíme v Panne Márii. Nepoškvrnenú si vybral Boh za matku svojho Syna. Vidíme jej pokoru pri anjelovom zvestovaní, keď jej archanjel Gabriel oznamuje, že si ju Boh vyvolil: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,38). Ona, služobnica, necíti sa hodnou, aby Najvyšší ju poctil takou milosťou. Vie však, že vôli Božej sa nemôže protiviť, a preto hovorí: „... nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,38). Táto pokora bola vysoko vyzdvihnutá. Stala sa nevestou Ducha Svätého, matkou Syna Božieho.
Iný vzor vidíme u Jána Krstiteľa. Boh dáva pokorným svoju lásku. K Jánovi prichádzali obyvatelia Jeruzalema i zo širokého okolia, aby ho počúvali a dali sa pokrstiť krstom pokánia. Ale Ján zostáva skromný. On vie, že sa musí umenšovať. Hovorí: „Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi" (Lk 3,16). A tohoto Jána Ježiš vyzdvihuje: „... medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján" (Lk 7,28).
Túto vlastnosť pokory a poníženosti vidíme u všetkých svätých. Spomeňme si aspoň na jedného: Ján Mária Vianney, farár z Arsu. Jeden z najúbohejších kňazov. Kňazom sa stáva len z akejsi milosti, pretože nespraví skúšky. Jeho pokora ho preslávila na celom svete. Ľudia prichádzajú zo všetkých strán do Arsu, aby sa vyspovedali u Jána. Jánova pokora porazila nejednu dušu, ktorá bola pyšná.
Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. V skutočnosti veľký človek je pokorný! Pýcha sa nepáči Bohu, lebo je klamstvom. Pýcha sa nepáči ani ľuďom, lebo iných ponižuje a seba vyvyšuje.
Veľkí ľudia sa skutočne vyznačovali pokorou. Spomeňme si na vedca svetového mena - Pasteura. Keď zomrel, jeho spolupracovník Dr. Roux povedal: "Tisíce matiek sú mu vďačné za život svojich detí." To je ten, ktorý objavil sérum proti besnote. Pasteur bol človek skutočne učený, ale i pokorný. A nielen on.
Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť.
Modlime sa: Ó, Bože, daj nám Ducha pokory, aby sme si boli vedomí svojej ľudskej biedy, našich hriechov, aby sme sa nevyvyšovali nad nikoho a vedomí si svojej vlastnej nehodnosti velebili tvoje sväté meno. Amen.