Meditácia na 03.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 16 - 30
Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?" On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman." Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Odmietnutie Ježiša
Akí sme často smiešni! Cudzieho prijmeme, vypočujeme ho, zatlieskame mu, hoci je to nižšej kvality, hodnoty, a to len preto, že je cudzí. Svojho neprijmeme, hoci je uznávaná osobnosť. A tak to bolo i s Ježišom. Evanjelium nám opisuje zakončenie verejného vystupovania Ježiša v Nazarete. Táto udalosť mala veľmi dramatický priebeh. Všimnime si ju bližšie, a to z hľadiska Panny Márie. Evanjelium o nej síce nič nehovorí, ale môžeme celkom oprávnene predpokladať, že bola pri tej dráme osobne, veď bývala v Nazarete.
Pán Ježiš sa vrátil do svojho mesta po dlhšom pobyte v Judsku a v Jeruzaleme, kde po prvý raz vystúpil ako učiteľ, prorok a divotvorca. Chýr o ňom ho predišiel a jeho krajania boli dosť prekvapení tým, čo počuli. Veď poznali Ježiša mnoho rokov a okrem veľkej poctivosti, nábožnosti a statočnosti, nikdy na ňom nič mimoriadneho nezbadali. Boli teda oprávnene veľmi zvedaví na neho.
Panna Mária zaiste z ich slov a správania vycítila, že majú voči Ježišovi nedôveru a opovrhujú ním. Na jednej strane sa tešili, že Učiteľ, ktorý začína byť slávny, preslávi aj ich mestečko, no na druhej strane však neverili, že ten jednoduchý remeselník by vedel niečo veľké dokázať.
Panna Mária mala najprv veľkú radosť, že má zasa svojho milovaného syna doma. Obnovili sa všetky tie krásne chvíle, ktoré s ním prežila v nazaretskom domčeku počas jeho skrytého života. Znova mu mohla pripraviť jedlo, opraviť šaty a najmä rozprávať sa s ním, počúvať jeho krásne vysvetľovanie hlbokých Božích tajomstiev. Do tejto povznášajúcej radosti sa však už začínala miešať skrytá bolesť a obava. Vedela totiž, že Ježiš je prisľúbený Vykupiteľ, že bude musieť veľa trpieť. Mala akúsi predtuchu, že toto utrpenie sa začne už tu v Nazarete.
Prišla sobota a všetci sa ponáhľali na bohoslužby do synagógy, lebo vedeli, že pri tej príležitosti Ježiš prehovorí. Bývalo totiž zvykom, že predstavený synagógy požiadal o vysvetlenie Svätého písma najvýznamnejšieho prítomného rabína, čiže učiteľa. V hlavnej miestnosti boli síce prítomní len muži, ale aby ženy neboli úplne pozbavené Božieho slova, dovoľovali im počúvať vo vedľajšej miestnosti, oddelenej oponou, takže ich nebolo vidieť. Medzi ženami pravdepodobne sedela i Panna Mária a v napätom očakávaní sledovala hlasy spoza opony. Po odspievaní žalmov a po odriekaní obvyklých modlitieb, predstavený synagógy požiadal Ježiša, aby povedal niekoľko slov k vysvetlenie Svätého písma. Ježiš sa postavil na vyvýšené miesto pred celé zhromaždenie. Keď mu podali zvitok, prečítal nahlas to miesto, kde prorok Izaiáš predpovedal príchod Vykupiteľa. Potom bolo chvíľu ticho. Oči všetkých sa upreli na Ježiša. Predstavme si Pannu Máriu, ktorá nevidela tieto tváre, ale pozorne počúvala každý šum, aby mohla vybadať, čo sa asi tam odohráva.
Potom začal Ježiš svoju kázeň. Najprv povedal, že čas príchodu Vykupiteľa už nastal. To sa rodákom páčilo. Veď akoby aj nie? Bola to dávna túžba všetkých ľudí, aby Vykupiteľ čím skôr prišiel. Evanjelista hovorí, že všetci mu prisviedčali. Panne Márii sa trocha uľavilo: Chvála Bohu, že nie sú proti nemu! Potom však začal Ježiš robiť narážky na to, že tým prisľúbeným Vykupiteľom je on sám. Zaiste im to nepovedal hneď, ale ich postupne na to pripravoval. No niektorí začali nahlas šomrať: Či ťa nepoznáme? vari nie si ty Jozefov syn? Taký bedár! Pannu Máriu pichlo pri srdci. Pán Ježiš ale pokračoval. Nezmiernil svoje tvrdenia, ale naopak, vrhol im do tváre ostré výčitky. Nezaslúžia si, aby im Boh poslal proroka, lebo prorok nebýva vzácny vo svojej vlasti. Bohu sú niekedy milší pohania, ako bola vdova zo sidonskej Sarepty a sýrsky Náman. To už bolo priveľa! Ich, pravoverných Židov, považovať za horších od pohanov! Nastal krik. Panna Mária stŕpla: Bože, čo sa robí? Domyslela si to a zhrozená vyšla von. Vidí, ako Ježiša zúriví ľudia strkajú pred sebou až po kraj priepasti. Chceli ho zhodiť a zahádzať kamením.
Ježišova hodina však ešte neprišla. Dovolil, aby s ním zle zaobchádzali, ale nedovolil, aby ho zabili. Zrazu sa obrátil. Vyšla z neho akoby z neba tajomná sila a nikto sa ho viac neopovážil dotknúť. Prešiel pomaly pomedzi nich a odišiel. Panna Mária si vydýchla. Odvtedy Ježiš do Nazareta nechodil a ubytoval sa u svätého Petra v Kafarnaume, ktoré sa stalo jeho mestom.
Táto nazaretská udalosť je poučná pre kresťanov v tom, že neprijať Ježiša znamená vždy veľkú škodu. Koľko dobrodení a milostí by boli Nazaretčania dostali, keby neboli Ježiša odohnali! Vieme, že Ježiš mal rád svoju vlasť.
Nech nás táto udalosť posilní v dôvere v Božiu pomoc a nech nás povzbudí, aby sme ochotnejšie prijímali Kristovo učenie, ktoré prináša milosť a Božie požehnanie. Nedopusťme, aby učenie Pána Ježiša nám zovšednelo! Amen.