Meditácia na 12.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17, 1 - 6

herbar_myslienok_lubomira_stanceka_2._evanjelizacia.eu_julia_kubicova.jpg

separator.png
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,` odpusť mu!" Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!" Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,` poslúchla by vás." 

separator.png

Vedieť odpustiť
 

Bratia a sestry, Druhý vatikánsky koncil znamená v dejinách Cirkvi veľa. Dnes sme svedkami mnohých zmien a úprav. Napríklad: oslavujeme Boha vo sv. omši rečou ľudu. Zvýraznil tiež hodnotu sviatostí a sprítomnil ich veriacemu človeku. Môžeme povedať, že Cirkev je živá a každému členovi umožňuje byť aktívnym v jej spoločenstve. Medzi závažné veci Druhého vatikánskeho koncilu môžeme zahrnúť aj zrušenie Indexu. Boli to zoznamy diel, ktoré Cirkev zakazovala čítať, počúvať, pozerať, a to aj pod ťarchou hriechu. Takto chránila veriacich od zbytočných duševných úzkostí, stresov, bolestí. Mnohí sa nad zrušením Indexu pohoršili, pozastavili, pýtali sa: Prečo? Priniesla to samotná doba. Každý človek bol obdarovaný slobodnou vôľou. Dnešný svet sa dostal do takého rýchleho vedeckého, kultúrneho a politického tempa, že každý človek, a najmä veriaci, musí si uvedomiť, že nie je možné pokračovať v starých výchovných zásadách. Musíme si preto uvedomiť svoju slobodnú vôľu. Dnešný človek si musí nájsť svoje miesto v spoločnosti, musí často veľmi rýchlo sa rozhodovať a riešiť zložité otázky života okolo seba. Musí si však uvedomiť vážnosť, krásu i zodpovednosť svojho náboženského života. Má svoje svedomie, o ktoré sa musí starať, a to znamená sna znamená snažiť sa žiť ako kresťan, ktorý si je vedomý hodnoty svojho presvedčenia. Index chránil veriaceho pred pohoršením. Dnešný človek si musí uvedomiť, že sa musí chrániť pohoršenia a aby sám nebol pohoršením pre iných, a žil podľa zásad Ježiša Krista.

Ježiš sa hlbšie dotýka nášho svedomia. Hovorí: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho pochádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých" (Lk 17,1-2).

My veriaci kresťania, ktorí sme spoznali Ježišovu náuku a snažíme sa v spojení s ním naplniť náš život, musíme vidieť, počuť, cítiť, ohmatať slobodu, ktorú nám dal Stvoriteľ. Preto sa nesmieme cítiť opustení, ale musíme si byť vedomí, že žijeme v ustavičnom spojení so Stvoriteľom všetkého bytia. V tomto spojení, vedomí si svojho vzťahu k Bohu, zaujímame kladný postoj ku každej hodnote, nepozerajúc na rám, v ktorom je to zarámované, ale na obraz.

V meste sa konala poprava mladého muža. Pod šibenicou dostal povolanie, aby si povedal posledné prianie. A mladý muž hovorí: - Vidím tu svojho otca. Chcem mu niečo povedať do ucha. Zahanbený otec nesmelo podišiel k synovi. Keď sa priblížil, syn mu uhryzol ucho a kopol do neho. Verejnosť sa veľmi pobúrila. A odsúdenec pokračuje: - Nebol som zlým dieťaťom. Mal som vzornú matku, ktorá ma naučila modlitby a s ňou som sa modlieval aj ruženec. Ale otec, ten si stále robil žarty a posmech z viery. Keď sa vracal opitý, rozbíjal obrazy, šliapal po kríži a ruženci. Matka od trápenia dostala infarkt. Po jej smrti sa ma ujal otec. Hoci som cítil odpor k alkoholu, nútil ma piť. A potom mi nič nebolo sväté! Dopustil som sa hanebnosti, podvodov i vraždy. Spravodlivosť zvíťazila! Zomieram na šibenici, ale popravte so mnou i tých, ktorí ma sem priviedli, i tých, ktorí ma pohoršovali. Nech zomrie i otec, ktorý mi bol učiteľom v pohoršení...

Ešte stále sa nazdávate, bratia a sestry, rodičia a priatelia, že pohoršiť či dať zlý príklad, je niečo ľahké? Nehovorím všade, lebo mnohí pohoršujú tak často, že si to ani neuvedomujú. Pýtajme sa svojho svedomia: Dokedy budem pohoršovať svoje deti alkoholom, hrešením? Dokedy chcem pohoršovať okolie svojimi útokmi proti Kristovi, Cirkvi, kňazom, veriacim? Dokedy chcem predávať svoj talent, vzdelanie, postavenie? Stačilo by mi sto očí? Mal by som ešte svoje ruky a nohy, keby platilo: Ak tvoja ruka, noha, oko je pôvodcom hriechu... Vieš, čo máš spraviť! Lebo ináč platia slová: Lepšie by mu bolo, keby mu mlynský kameň zavesili na krk a hodili ho do mora. Viem, že tieto slová musíme zobrať vážne. Od nich závisí naše šťastie nielen tu na zemi, ale i naša radosť, radosť iných, radosť bez konca.

Zrušenie Indexu kladie väčšiu vážnosť na našu slobodu. Sme predsa slobodní vyznávači Kristovho učenia. Kristus od nás preto právom očakáva skutky podľa jeho rád.
Prosme: Božský Spasiteľ, neuznávaš kompromis so zlom a hriechom, preto chceme vždy stáť na strane tých, ktorí sa vyhýbajú pohoršeniu, lebo sme spoznali pravdu, ktorú nám nedá nikto a jedine ty dáš odmenu za vytrvalosť v dobrom. Amen.

YouTube | Gloria.tv