Meditácia na 22.01.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Vincent, diakon a mučeník | Mt 10,17-22

separator.png

Svedectvo mladého človeka - kresťana
 

Nie je zriedkavosťou, že nás mladí kresťania dokážu zahanbiť. Jeden učiteľ, dnes už praktizujúci vieru, spomína: "Bol som triednym učiteľom a medzi svojimi žiakmi mal som jedného priemerného žiaka. Čo do výsledkov v učení nevynikal, nemal na to, ale svojím životom bol proste jednička. Riaditeľ školy učil v mojej triede občiansku výchovu. Pri jednom z testov, keď zisťoval postoj študentov k vedeckému svetonázoru, chlapec vyznal svoju vieru - sám v triede. Pre jeho nižšiu chápavosť, keď mu chlapec nevedel odpovedať na jeho otázky, začal ho podceňovať, ironizovať. Chlapec však zostal pokojný. Jeho pokoj začal priťahovať nielen spolužiakov, ale aj mňa - triedneho učiteľa. Začal som hľadať aj ja podobný zdroj pokoja ...a našiel som. Dnes som vďačný svojmu žiakovi, že mi ukázal cestu, ktorá má úžasne obohacuje."

„A keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať" (Mt 10,19).

Ježiš počúva svojich učeníkov, že pre svoju vieru, svoj vzťah k Bohu, budú musieť mnoho trpieť a znášať ťažkosti. Môžu sa takýmto ľuďom vyhýbať. Keď však dôjde ku stretnutiu a budú musieť vyznať svoju vieru, nech vopred nemajú strach, čo a ako hovoriť. Ježiš nám prisľúbil Ducha Svätého. Ten sa postará, čo a ako budeme hovoriť, správať sa a aký zaujmeme postoj. Nemôžeme však stáť a čakať so založenými rukami. Svoju vieru máme žiť.

Bolo by nesprávne, keby sme sa len báli svojich nepriateľov. Práve naopak, je potrebné, aby sme si plnili povinnosti kresťanov, ktoré nám vyplývajú z našich povinností a postavenia. Keď budeme žiť svoju vieru, tým vydáme svedectvo o nej. Keď nás Boh uzná za hodných toho, aby sme vydali svedectvo viery aj za sťažených okolností, Boh sa postará aj o silu pre nás. Boh nikoho neopustí v ťažkých chvíľach, keď bude vydávať svedectvo o svojom presvedčení. Keď rozprávame o svätých, najčastejšie hovoríme o mučeníkoch. Mnohí mučeníci netúžili byť mučeníkmi. Žili svoje životy, plnili si svoje povinnosti a žili spokojne. Keď ich však chcel Boh použiť na svoje väčšie oslávenie, boli ochotní dať svoje telá katom, ako nástroj pre oslavu Boha.

Nik z nás sa teraz nemá trápiť s tým, aké plány má s nami Boh. Bohu sa páči, že sme tu, že vidí našu dobrú vôľu a ochotu robiť viac pre svoju vieru a obohatenie pre celú Cirkev. Čo bude zajtra, v budúcnosti, to taktiež chceme prijať ako dar. Je predpoklad, že nebude potrebné zomrieť mučeníckou smrťou, ale iste bude potrebné osvedčiť sa vo svojom stavovskom postavení.

Pochopiť to môžeme na dnešnom svätcovi Vincentovi - diakonovi. Keď rodičia Eutychius a Enola, pravdepodobne z mesta Huesca, ktoré sa nachádza v severovýchodnom Španielsku, dávajú ho ako chlapca šikovného na štúdia biskupovi Valerusovi, nevedia, čo bude s ich synom. Urobili len to, čo im láska k synovi hovorila. Sám biskup, keď spoznáva schopnosti Vincenta a poveruje ho ako svojho arcidiakona úlohou starať sa o cirkevné majetky a o sociálnu oblasť, plní si len svoje arcipastierske povinnosti. Neskoršie, keď mu ako diakonovi pre jeho výrečnosť zveruje aj kazateľský úrad, nevie, že si takto vlastne Boh pripravuje diakona Vincenta na významné svedectvo pre všetkých kresťanov. Sám biskup si plní len svoje povinnosti a tiež nevie, že sám bude musieť vydať svedectvo viery. Aj tento biskup sa dnes uctieva medzi svätými. Po vypuknutí prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána ocitli sa obaja vo väzení. Nepomohlo zastrašovanie, nútenie a rôzne ponuky. Vincent obstál. Sv. Augustín, ktorý žil o sto rokov neskoršie, spomína dokument, ktorý sa čítaval v deň smrti sv. Vincenta. Bol to opis mučenia a smrti diakona Vincenta. Dokument sa dodnes nezachoval.

Dnešného svätca si zvlášť uctievajú v jeho vlasti - Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Nemecku a v Rakúsku. Okrem Vincenta diakona v Cirkvi slávime aj Vincenta de Paul - šíriteľa charitatívnej a misijnej myšlienky.
Tak sme si mali možnosť uvedomiť, že Boh od nás chce len to, čo je v našich silách, možnostiach a čo môžeme dokázať. Vidíme, že Boh už má svoje plány aj s mladými kresťanmi, ako aj s každým dospelým.

Aj nepatrný príklad môže byť tou rozhodujúcou kvapkou do čaše hľadania niekoho z nášho okolia. Aj žiak môže ukázať svojmu učiteľovi cestu ku Kristovi; mladší - staršiemu; chorý - zdravému. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012