Meditácia na 13.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Popolcová streda, sv. Fosca a Maura | Mt 18,1-5

separator.png

Duchovná matka a duchovná dcéra
 

Medzi matkou a dcérou sú často tie najkrajšie zväzky. Keď nie, majú sa dnes nad čím zamyslieť tak matka, ako aj dcéra.

„Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve" (Mt 18,4).

Ježiš nemá rád len malé deti. Ježišovi je milý každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. aj keď Ježiš vyhlásil, že sa postaví matka proti dcére a dcéra proti matke, tieto slová Ježiš adresoval pre tých, ktorí by chceli druhého obrať o lásku k Bohu.

Dnes ide Ježišovi o niečo iné. Chce, aby medzi najbližšími vládla jednota. A to nielen medzi matkou a dcérou, ale v tomto vzťahu máme porozumieť všetky príbuzenské, priateľské a tiež vzťahy, ktoré pripravil život cez udalosti a iných ľudí. Takým príkladom sú dve dnešné svätice – Fosca a Maura.
V okolí Benátok leží malé mesto Torcello. Je najstarším a po stáročia bolo i najkrajším z miest a obcí na benátskej lagúne. V návštevníkovi vzbudzuje však pocit melanchólie. Vzniklo v 5. storočí, keď obyvatelia starovekého Altina utiekli sem pred Attilovými nájazdmi. Altinum bolo obklopené hradbami a vežami. Na pamiatku týchto hradieb a veží sa i nové mesto pomenovalo Torricellum a z toho potom vznikol terajší názov Torcello. Keď tu v dobe Longobardov usídlil sa biskup Paulinus a začal hlásať evanjelium, mesto sa rozšírilo a stalo sa veľkým dopravným a výrobným strediskom. Potom, ale úmerne s rozvojom blízkych Benátok, začalo mesto upadať a tento úpadok bol neskôr dovŕšený, keď sa lagúna zaniesla pieskom. Historicky nádherné budovy, kanálmi pretkaného mesta, sa začali prepadávať na svojich už hnijúcich základoch do bahna a nakoniec boli opustené. Dnes tu zostali len dve najkrajšie. Prvá z nich je kostol, ktorý bol predtým katedrálou. Druhou stavbou je tiež kostol zasvätený svätej Fosce. Vznikol neskôr ako pôvodná katedrála, ale architektonicky je ešte zaujímavejší svojím kruhovitým pôdorysom, kupolou a stĺporadím po stranách. V tomto chráme sú pozostatky sv. Foscy a Maury, dvoch mučeníc z 3. storočia. Nepochádzali však z Torcella, ktoré v tej dobe ešte neexistovalo, ale z Ravenny, jedného z významných miest rímskej ríše.

Keď r. 250 cisár Décius nariadil prenasledovanie kresťanov, Fosca mala 15 rokov. Pochádzala z pohanskej rodiny. Mladé dievča však cíti, že sa v jej srdci rodí akási podivná zbožnosť. Zdôverila sa s tým svojej vychovávateľke Maure, ktorá ju mala veľmi rada. Maura pochádzala pravdepodobne z Afriky. Táto Foscu v tom povzbudzovala, aby sa ničoho nebála a obe sa spolu stali kresťankami. Obdive ženy spoločne prijali i sviatosť krstu. Foscinho otca táto správa o dcérinom obrátení naplnila hnevom a opovrhnutím. Vyskúšal všetky prostriedky, ktoré mu poskytovala otcovská autorita a moc, len aby ju od toho odvrátil. Niekto by si mohol myslieť, že k takémuto postupu ho doviedla jeho láska k vlastnému dieťaťu a strach, aby Fosca nebola prenasledovaná. V skutočnosti však sám udal Foscu a Mauru miestnemu guvernérovi Quintilianovi. Legenda, aby čo najviac zdôraznila čnosti oboch žien, rozpráva, že vojaci, ktorí ich prišli zatknúť, neopovážili sa k nim priblížiť, nakoľko ich vyľakali anjeli, stojaci po boku žien. Fosca a Maura prišli na súd samé od seba. Potvrdili obžalobu a vyznali svoju vieru. Pri pojednávaniach proti kresťanom, posledným prostriedkom, u ktorému sa sudcovia uchyľovali, aby ich prinútili k odpadu od viery, bolo mučenie. Obe ženy nezakolísali vo svojej viere ani pri bičovaní. Nakoniec obe boli odsúdené k smrti sťatím.

Sv. Maura je vzorom kresťanským vychovávateľkám a ženám – dojkám, pretože spolu s mliekom vlievala do dievčaťa i vieru vo večný život. Preto je uctievaná ako ich patrónka. Jej meno je spojené s menom sv. Foscy, jej duchovnej dcéry, podobne ako sú na večnom odpočinku spojené i ich pozostatky.

V nejednom srdci, mysli dievčaťa alebo ženy sa pri počúvaní životných osudov týchto dvoch spriaznených žien vyvolá zamyslenie. Je tu namieste, že sa rozhodneme dať si do poriadku, ako sa na kresťanov patrí, svoj vzťah tak k matke, otcovi, deťom, ako aj krstným rodičom, starým rodičom a súrodencom. Chcem predsa žiť večne s Kristom! Nechceme si predsa toto sami zničiť často pre malé nedorozumenie, pre svoju tvrdohlavosť, panovačnosť, či ako hovoríme, svoju zásadovosť.
Čo je viac? To predsa dnes dobre vieme. Preto je namieste obrátiť sa aj v modlitbe za tých, ktorí s takýmto naším postupovaním nesúhlasia. Prosme dnešné svätice, aby tohtoročný pôstny čas na urovnanie svojich vzťahov využili všetci, medzi ktorými vládne neláska.

Aká krásna je vtedy perspektíva, keď sa stretneme u Krista - vo večnosti všetci. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012