Meditácia na 24.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Lazár, rehoľník | Mt 6,1-6;16-18
Pôstny čas je vhodné správne využiť na radikálnu zmenu života. - Ľubomír Stanček -
Pôst - vážna doba
Kňaz a spisovateľ Schmid napísal bájku, ktorá je veľmi jednoduchá a poučná.
Stará mucha hovorí mladým muchám: - Deti moje, bojte sa a varujte medu, vína a ohňa. –
- Pozrite, - hovorí jedna mladá mucha, keď uvidela med. – Med je sladký! –
Vzlietla, prilepila sa nožičkami – a zahynula.
Druhá mucha hovorí: - Víno je predsa také dobré! – Aj ona vzlietla, začala piť a utopila sa v pohári. Tretia, keď uvidela plameň, zvolala: - Pozrite, aké svetlo! Aké je to krásne! – Neodolala nádhere, tiež vzlietla a zhorela.
Brat, sestra, či sa podobne nesprávame aj my ľudia? Dnes je sviatok sv. Lazára. Lazár je v našich očiach chudákom, ale v očiach Boha hrdinom. Čo to znamená pre nás?
V evanjeliu sme čítali výstražné slová Ježiša Krista, ktoré adresoval svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali." Potom pokračuje: „Už dosali svoju odmenu" (Mt 6,1-2).
Stojíme na prahu vážnej doby. Po celých 40 dní budeme svedkami Kristovho utrpenia a jeho víťazstva nad smrťou. Ježiš predtým, ako začal toto vykupiteľské dielo, utiahol sa do samoty. Pripravoval sa pôstom a modlitbou. Všetko ostatné pre neho bolo vedľajšie – podradné. V evanjeliu nás varuje pred falošnosťou.
Kristus nechce falošných ľudí. Protiví sa mu počínanie takých ľudí, ktorí pre chválu sú schopní obety. Ľudia o nich rozprávajú, majú ich v úcte, zďaleka ich pozdravujú, dávajú ich možno aj za príklad, ale za zbožnými skutkami sa skrýva zmýšľanie, ktoré hľadá vlastné „ja". Namiesto uznania od Boha vyhľadávajú vlastnú chválu od blížnych, namiesto toho, aby očakávali odplatu od Boha, špekulujú s odplatou od ľudí. Pravé uctievanie Boha musí byť zamerané len na samého Boha a na odplatu, ktorú prisľúbil.
Ježiš poukazuje na správnu cestu: Čo robíš, má zostať ukryté. Keď sa to nik nedozvie, ba ani ty sám o tom vôbec nevieš, alebo to hneď zabudneš (ľavá ruka nevie, čo robí pravá), vtedy máš istotu, že tvoj skutok bol vykonaný pre Boha. Neboj sa, že sa nestretneš s uznaním. Boh vidí aj to, čo je skryté. Pre neho nie je neprístupná nijaká oblasť. Pozná najvnútornejšie hnutia srdca. Pozná presne tvoje zmýšľanie a podľa toho zvažuje hodnotu tvojich činov. Kto vyhľadáva chválu od ľudí, ten už dostal svoju odplatu a nemôže čakať na inú. Iba ten dostane odplatu, kto koná dobro jednoducho a nepozorovane. Možno mi niekto z vás povie: To je pekné, ale ja som človek.
Áno, brat, sestra, ale ty si aj kresťan, a to znamená viac. To znamená uveriť Kristovi. Ty nie si materialista, aby si uveril až potom keď to chytíš, okúsiš. Neveriacemu učeníkovi Kristus povedal: „Blažení tí, čo nevideli a uverili."
Kto dnes prišiel do kostola len preto, aby dostal na čelo štipku popola, aby dal zadosť formálnemu zvyku a myslí si, že tým urobil veľa, veď tí druhí ani toľko neurobili, mýli sa. Kto teda takto hľadí na pôstnu dobu, mal dobre počúvať slová evanjelia, že nie vonkajšia modlitba má hodnotu, ale tá tichá, vnútorná. Je na veľkú škodu, že mnohí dostatočne nechápu zmysel pôstu, nepoznajú pravú hodnotu týchto dní.
Sv. Augustín krásne hovorí o pôstnej dobe: - Viete, ako mi pripadá táto doba? Ako duchovná žatva. V tejto dobe si máme urobiť zásobu na celý rok, a to zásobu síl, aby sme odolali nepriateľovi svojej spásy, zásobu milostí, aby sme v tejto milosti vydržali. –
Zásoba síl. Z čoho čerpáme silu proti nepriateľovi našej spásy? Z hojnej modlitby a pôstu. Sám Spasiteľ je nám príkladom. Keď ho diabol na púšti pokúšal, modlil sa postil. Teda v pôstnej dobe si častejšie nájdime čas na modlitbu. Máme na výber nádherné modlitby či sv. ruženec. Bolestné desiatky, ktoré odkrývajú drámu spásy, sú možnosťou putovania s Kristom cestou na Golgotu. Rozjímajme, nech cestujeme či oddychujeme, a tak sa môžeme s trpiacim Kristom neustále spájať.
Naše modlitby by mali byť sprevádzané zdržanlivosťou v jedle a v zábavách. Po Druhom vatikánskom koncile sa pôstny poriadok upravil. Kladie sa viac dôraz na pôst duchovný ako na ten vonkajší. Nie, aby každý videl, že ja sa zriekam cigarety. Aj to je veľké a ťažké, ale dokázať sa z klásky ku Kristovi zriecť spomínania mena Ježiš nadarmo, zanechať hnev, hádky, ohovárania, osočovania, využiť pôst a zmieriť sa s blížnym. To je pravé poslanie tejto doby. Nebuďme farizejmi, že si budeme lichotiť; tohto sa zriekam, pozrite, vidíte, ja sa zriekam a čo vy? Už máš svoju odmenu. Pre kresťana je aj pôst príležitosťou k dobrej sv. spovedi a k častému prijímaniu. Cez rok nemáš toľko odvahy zmeniť svoj život, ale teraz sa nik nepozastaví nad tým, že prídeš medzi rady tých, ktorí pravidelne pristupujú k sv. prijímaniu. V tieto dni si máme uvedomiť svoje poslanie na tejto zemi, plnšie žiť a pozrieť sa na tých niekoľko desiatok rokov, čo mám tu na zemi počas nich vykonať.
A že doba pôstu je doba milostí, počúvajme, čo o nej hovorí mladý muž:
Bol som pokrstený, ale od rodičov som toho veľa o Bohu nepočul. Boh sa u nás nespomínal ani kladne, ani záporne. Rodičia boli vzdelaní ľudia a Boha v hneve nevyslovovali. Nikdy som ich nevidel modliť sa, aj keď často ako chlapec som počul: choď sa modliť! Dali ma na prijímanie a hneď v tom roku aj na birmovku. Viac som na sv. omši v kostole nebol. Skončil som priemyslovku a začal som chodiť na strojársku fakultu. Zoznámil som sa s mojou terajšou ženou. Všetko bolo v poriadku. Až na jedno. Raz sme sa rozprávali o živote. Pýtala sa ma na zmysel života, čo chcem dosiahnuť. Smelo som jej odpovedal: To je otázka! No predsa skončiť školu, založiť si rodinu, cestovať, mať priateľov a... Vtedy som si po rokoch spomenul na Boha. Nič som vtedy nepovedal, len som pri srdci pocítil úzkosť. V noci som nemohol spať. Na druhý deň mi stále vírila hlavou táto myšlienka: Pre toto? Pre toto chceš žiť?! Len týmto sa chceš uspokojiť,! Začal som niečo hľadať. Nevedel som čo. Zbadala to aj ona.
Bolo to na Popolcovú stredu pred piatimi rokmi, keď sme sa mali stretnúť pri kostole. Prišiel som skôr a vošiel dnu. Cítil som sa ako malý chlapec. Nebol som v kostole veľmi dávno. Bola omša a ja som pozoroval, počúval a nohy sa mi začali chvieť. Musel som si sadnúť. Hlava mi padla do dlaní a slzy sa mi tlačili do očí. Zabudol som, že vonku mám rande. Potreboval som byť s Ním. S Ním som sa aj stretol.
Stačila necelá hodina – a môj život je dnes krásny. Dnes si neviem predstaviť svoj deň bez viery, bez svätej omše. Teraz viem, že ona – moja žena – prišla do kostola za mnou a celý čas nespustila zo mňa oči. Teraz viem, že ona sa od 9. triedy modlila každý deň za to, aby si našla muža, partnera životom, ktorý miluje Krista tak ako ona. Vtedy na tom stretnutí mi chcela povedať, že sa chce so mnou rozísť, lebo nevidela vo mne vzor. Teraz Bohu ďakujeme spolu každý deň a Popolcová streda je v našom spoločnom živote takým dôležitým dňom ako deň svadby či promócií...
Bratia a sestry, to je mladý muž. To je život. To je sila milostí. Aj pre vás dnes má Kristus pripravený dar. Možno dnes si povieš – dosť! Možno dnes večer oľutuješ, začneš vážnejšie brať svoj život. Možno dnes váš syn, dcéra, kilometre vzdialení od vás, dostáva pre vaše modlitby milosť, o ktorej ani nevie, že ste im ju vyprosili.
Ježiš vzkriesil Lazára z mŕtvych. Miloval Lazára. Dnešný Lazár – rehoľník žil v tichu kláštora, plnil si to, čo od neho v tichu žiadal Boh. Splnil vôľu Božiu a Boh ho odmenil. Cirkev nám dáva Lazára – rehoľníka za vzor žiť tam a tak, ako to chce od nás Boh.
Vstúpme do tejto vážnej doby s trpiacim Kristom, aby sme sa v to nádherné veľkonočné ráno s ním tešili a spievali radostné „aleluja".
Z nerozumných múch sa niektoré stali rozumnými, odolávali medu, vínu a ohňu, a tak si zachránili život. A čo ja? Veď nie som mucha, som kresťan, nemám sa nad čím zamyslieť? Amen.