Meditácia na 02.05.2013

Vypočujte si prednášku z duchovného cvičenia pre rehoľné sestry 
 4. Ako byť pánom svojich slabostí, náklonností a hnutí

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Atanáz, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 10,22-25

separator.png

Litánie loretánske „Otče z nebies, Bože"

Dcéra Boha Otca
 

Kto si trúfne spočítať všetky obrazy, sochy, piesne, básne, hudobné skladby a iné diela, ktoré za dvetisíc rokov venovali ľudia, ctitelia Panny Márie tejto žene, ktorú si Boh Otec od večnosti vyvolil za matku svojho Syna, ako to povedal anjel Gabriel: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,30).
Iste to nie je možné. Každý národ, v každom jazyku, každá spoločnosť, každá doba, ktorá spoznáva jej miesto v dejinách spásy, uctieva si túto dcéru Boha Otca.

Dnes, na sviatok svätého Atanáza, si pripomíname slová Pána Ježiša, ktoré nepatrili len jeho učeníkom, ale aj nám: „Žiak nie je nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán" (Mt 10,24-25a).

Pán Ježiš svojim učeníkom zdôrazňuje nevyhnutnosť utrpenia. Osudom učeníka je trpieť ako jeho Pán. Vieme, že vlastný národ si žiadal Ježišovu smrť a dosiahol ju od Piláta. Ježiša pourážali, dokonca nazvali kniežaťom diablov (por. Mk 3,22; Lk 11,15 a Jn 7,20). Vieme, prečo toto všetko podstúpil Pán Ježiš. On však práve preto prišiel na svet. Hriech človeka musel odčiniť podobný človeku a rovný Bohu. Tak veríme, že Pán Ježiš prišiel na svet z lásky k nám, mal prirodzenosť človeka od betlehemských jaslí až po nanebovstúpenie, bol zároveň stále aj Boh, čiže mal stále aj druhú prirodzenosť, to znamená Božiu. Dokázal to svojimi slovami i znameniami.
Pripomíname si to preto, aby sme si uvedomili, že jediná matka sa narodila na svete neskôr, ako jestvoval jej syn. Pán Ježiš je s Otcom a Duchom Svätým jeden večný Boh. A tak môžeme o Panne Márii povedať, že Boh Otec skôr ako prišiel Pán Ježiš na zem, aby nás vykúpil a spasil, Pannu Máriu si vyvolil za svoju prvú dcéru a rozhodol sa ju dať svojmu Synovi za Matku. Iste na svete nebolo poslušnejšej dcéry, akou bola Panna Mária.

O Panne Márii sme už všetci mnoho uvažovali, pri modlitbe vyslovili jej meno, pozreli na jej sochu či obraz, započúvali sa do jej slov, ktoré nám zanechali evanjelisti, a predsa cítime potrebu znova sa k nej vracať. Mária od zvestovania sa stáva nielen populárnou, ale svojou láskou k Bohu sa nám znova a znova stáva inšpirátorkou byť do krajnosti verným, vernou Bohu. Keď si všímame Pannu Máriu a nasledujeme jej príklad, aj my sa viac a viac stávame synmi a dcérami nebeského Otca. Tak si to predsa od nás praje Pán Ježiš. Povedal: „Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte,... Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho" (Lk 6,35).
Pán Ježiš nás učí mať vzťah k Bohu Otcovi. Keď učí apoštolov modliť sa, keď sa modlíme, máme podľa slov Pána Ježiša hovoriť: „Otče náš..." (Mt 6,9; Lk 11,2) a práve v týchto slovách sa dá vyrozumieť a vycítiť niečo veľmi dôležité. Ten večný Boh Otec, ktorý je Pánom celého vesmíru, Pán času a večnosti, si praje, aby sme ho oslavovali ako toho najbližšieho. Toto oslovenie je priam familiárne.
Tak si pri slovách z Litánií loretánskych „Otče z nebies, Bože" máme uvedomiť povinnosť zaujať k Bohu Otcovi taký blízky a rodinný vzťah ako Panna Mária. Panna Mária, keď jej anjel vysvetlil okolnosti, vôľu Božiu, dáva svoj súhlas a od tej chvíle ešte vernejšie a radostnejšie plní vôľu Boha Otca. Boh Otec Panne Márii nesľuboval vtedy, ani nikdy predtým, a ani potom, niečo príjemné na zemi. Tak ako Pán Ježiš vykúpil nás spod hriechu ťažkou smrťou na kríži, tak aj Panna Mária musela trpieť so Synom. Aj tak dokázala svoj vzťah k Bohu Otcovi. A to je oslovením aj pre nás. Nasledovať Pannu Máriu aj v tejto vernosti k Bohu otcovi. Áno, už sme vykúpení jeho a jej Synom, ale za svoje hriechy tu na zemi vedome a dobrovoľne prijímajme následky dedičného hriechu. Aj pre nás za našu vernosť má Boh Otec pripravenú odmenu.

Nesprávne si počína veriaci človek, keď nebo umiestňuje niekde hore, do výšok a keď Boha Otca si predstavuje ako starca. Viera nás učí, že nebo je stav duše a Boh Otec, hoci nemá začiatok a koniec, nie je starec, pretože je Duch.
Boh Otec je preto tak blízko nás, veď je v nás a my sme v ňom a je správne, keď čo najviac a najčastejšie si uvedomujeme našu spätosť s ním. Panna Mária mu patrila vždy celá a celkom. Túto jej vernosť boh Otec odmenil, že Syn si ju vzal s telom i dušou do tohto stavu, kde Panna Mária vidí svojho Syna, Boha, do tváre.
Pán Ježiš povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem" (Jn 5,17). Je správne, keď aj naša činnosť tak v oblasti hmoty, ako i ducha sa nesie na oslavu Boha. Po príklade Panny Márie všetko robíme na oslavu Boha, a tak zároveň si pripravujeme večnú odmenu.

Príkladom úcty k Bohu je nám sv. Atanáz. Bol 45 rokov biskupom a z toho 17 rokov prežil vo vyhnanstve. Nebál sa utrpenia, osočovania a vyhnanstva, len aby dokázal, že Arius sa mýli, keď popieral božstvo Ježiša Krista. Na koncile v Nicei r. 325 ohnivou rečou a dôkazmi umlčal bludára. Panna Mária, keď jej Syna prenasledovali k smrti, mlčala, ale vytrvalo stála pod jeho krížom. Keď nevieme hovoriť ako Atanáz, tak aspoň verne vytrvajme s Pannou Máriou pod krížom.

Ako nik z ľudí nedokáže spočítať diela na oslavu Panny Márie, ktorá všetko robila podľa vôle Boha Otca, tak nech platí aj o každom z nás, že svoj život využívame na neustálu oslavu Boha Otca i cez Pannu Máriu každým skutkom, slovom a myšlienkou. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012