Meditácia na 01.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Justín, mučeník | Mt 5,13-19
(príhovor k deťom)
Začať čo najskôr
Chlapci a dievčatá, dnes si na vás spomína celý svet. Dnes máte svoj sviatok. Tak ako si spomíname na naše matky v deň matiek v máji, tak aj vám dospelí venujú pozornosť práve dnes. Prečo? Poznáte rozprávku S o ľ n a d z l a t o? V tejto rozprávke najmladšia dcéra povedala svojmu otcovi, kráľovi: "Otec, ja ťa mám radšej ako soľ." Jej sestry mali otca radšej ako zlato a iné poklady. Otec sa rozhneval na najmladšiu dcéru, pretože ho prirovnala ku obyčajnej soli, ktorú si ľudia nevážili, brali ju medzi prsty a nešetrili. Prišla však chvíľa, keď sa soľ z tohto kráľovstva vytratila. Jednoducho jej nebolo. A zrazu celému kráľovstvu, ktoré malo mnoho zlata a pokladov, prestal chutiť chlieb. Bol bez soli. Iné jedlá sa taktiež nedali konzumovať. Všetko bolo bez chuti. A vtedy si kráľ spomenul na svoju najmladšiu dcéru. Začal ju hľadať. Vieme, že až ona vrátila chuť cez soľ otcovmu kráľovstvu, a začal znova pokojný život ako predtým. Táto rozprávka, vymyslený dej, skrýva pravdu. Bez soli sa nedá žiť. A tá soľ - to ste vy, chlapci a dievčatá.
Dnes sme počuli slová Pána Ježiša: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali" (Mt 5,13).
Medzi davom ľudí, ktorých učil Pán Ježiš, neboli len muži a ženy, ale pravdepodobne aj deti, tie mladšie sa iste hrali a tie staršie už aj počúvali a rozmýšľali, o čom hovorí Pán Ježiš. Vieme to aj z toho, že Pán Ježiš, keď sa apoštoli dostali do sporu, kto je v Božom kráľovstve najväčší: „On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18,1-11).
Ježiš nám dospelým prikazuje, aby sme boli ako deti nebeského Otca (por. Mt 23,37). Všetci sme totiž bratmi a sestrami Pána Ježiša, a teda aj tí, ktorí máme po dobre prežitom živote tu na zemi prísť do neba, tam, kde vystúpil Pán Ježiš. Pán Ježiš za tri roky svojho vyučovania mnoho poukazoval na deti. Bral ich do náručia a žehnal, hoci bol celodennou prácou a vyučovaním unavený a apoštoli mu v tom bránili. Tých, čo ho počúvali a plnili jeho slová, nie iba deti, ale aj dospelých, nazval deťmi: „... deti, ešte chvíľku som s vami..." (Jn 13,33). V týchto a ďalších udalostiach nás Pán Ježiš učí žiť čisto, bez hriechu, a tak si zaslúžiť odmenu, ktorú nám chce dať po našej smrti v nebi.
Mnohí z vás, deti, viete, chodíte na náboženstvo, rozprávajú vám rodičia, počujete v kostole, sami si už čítate, že nebo nie je hore, ale Pán Boh je všade. Najkrajšie je, keď povieme, že Boh je v našom srdci, čiže nebo máme v sebe. A práve toto si máme chrániť ako najväčší poklad, keď žijeme tu na zemi. Mať čisté srdce to znamená, že sme priateľmi Pána Ježiša, a teda to je ten veľký poklad, to je tá soľ. Mnohí vaši starší kamaráti, a tiež aj dospelí, už nie sú priateľmi Pána Ježiša. Dali prednosť inému bohatstvu. Ich zlatom je škaredé rozprávanie, správanie sa, ako aj kradnutie, väčšia neposlušnosť, neúcta a ďalšie, ešte ťažšie hriechy a zlá.
Dnes si však spolu s vami chceme aj my dospelí pripomenúť, že všetci si máme chrániť priateľstvo s Pánom Ježišom v našom srdci. Naša duša, ktorú stvoril Pán Boh a ktorou sa podobáme Bohu, musí byť čistá, ak sa chceme dostať do neba. Preto každý chlapec a dievča, ale aj každý z nás dospelých, musí si čo najskôr povedať, že nesmie žiaden poklad uprednostniť pred čistým srdcom. Už dnes si preto zoberte pred seba, že sa chcete chrániť hriechu. Je správne, keď sa vyhýbate takej spoločnosti dospelých a spolužiakov, ktorí páchajú hriech. Dobrý chlapec a dievča má len dobrých kamarátov. Jedna múdrosť hovorí: „Povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, aký si". Rovnako sa musíme vyhýbať takým miestam a udalostiam, kde by sme stratili svoj poklad, čistú dušu. Radšej sa zrieknem pozerania nevhodných časopisov, fotografii na internete a zostanem priateľom Pána Ježiša, akoby som ho pozeraním urazil.
Tomuto rozkázaniu - nepozerať, nepočúvať, nerobiť zlé a hriešne veci - hovoríme sebaovládanie, sebazápor. Tí ľudia, ktorí sa tomuto naučili v detstve, ako ste vy teraz, chlapci a dievčatá, hovoria, že v ďalšom živote mali menej ťažkostí a svoju dušu si uchránili čistú. Takto hovorí aj dnešný svätec Justín. Stal sa kresťanom, čiže priateľom Pána Ježiša, keď mal 30 rokov. Už vtedy bol vzdelaný a múdry. V tom čase mnohí kresťania zomreli len preto, že verili v učenie Pána Ježiša. Verili, že po smrti prídu do neba. Hádzali ich pred divé zvieratá. Pohania sa na ich smrť pozerali ako v divadle. Sudca sa pýtal aj Justína: "Si mudrc, si učenec? Veríš v rozprávku?" Na to mu Justín povedal: "Ja nielen verím, ja to aj viem. Nepochybujem, že to, čo učil Ježiš, je pravda. Keď sa budem držať toho učenia, aj keď ma zabijete, dostanem odmenu v nebi, o ktorej sa mi tu na zemi ani len nemôže prisniť." Keď nemohol sudca Justína odtrhnúť od viery, od pravdy Ježišovej, dal ho zbičovať a nakoniec sťať mečom.
Chlapci a dievčatá, ale i starší, dnes sa nám dostáva povzbudenia, aby sme Pána Ježiša, svoju Cirkev ešte viac milovali. To dokazujeme častým svätým prijímaním, častou účasťou na svätej omši, pravidelnou modlitbou, ale tiež víťazstvom nad svojimi ťažkosťami, keď sme zvádzaní na zlé. Dnešný svätec - Justín, nás uisťuje, že sa oplatí aj za najväčšiu cenu, za stratu života, zostať verný Pánu Ježišovi.
Najmladšia dcéra mala rada svojho otca aj vtedy, keď ju nespravodlivo vyhnal. Aj my milujme ľudí, keď sa nám vysmievajú, že máme radi Boha, Cirkev, pápeža. Ukážme im, že sa tým mýlia, že sa aj za nich pomodlíme. Príde deň, keď celý svet sa presvedčí o tom, že Pán Ježiš odmení každého, kto bude plniť jeho príkazy. Amen.