Meditácia na 22.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Mária Magdaléna | Mt 13,18-23

separator.png

Odpoveď ako znamenie
 

Príklad, ďalšie správanie, život konvertitov a hriešnikov sa stávajú znamením pre iných. Kresťan katolík sa teší, keď sa stretne s navrátilcom do Cirkvi. Nebešťania sa tešia, keď vidia hriešnika robiť pokánie. Toto všetko je aj očakávaná odpoveď ako znamenie, ktoré od hriešnika čaká Boh. Pán Ježiš vysvetľuje reakciu zŕn podľa toho, do akej pôdy padlo: „A zrno zasiate do dobrej zeme to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu" (Mt 13,23).

Tieto slová môžeme vysvetliť dvojakým spôsobom:
Prvý výklad: Zamerajme sa na rozsievača. Tri štvrtiny zŕn padá rozsievačovi do neúrodnej pôdy. Galilejský roľník s týmto musel počítať z dôvodu nehostinnosti prírody. Rozsievač sa práve preto nedal od svojej práce odradiť. To dáva nový pohľad na túto činnosť. Žiadna prekážka ho neodradzuje. On myslí len na žatvu. Je realista. Vie o nebezpečenstvách, ale ich nepodceňuje. Vtáci, skalnatá pôda, tŕnie a horúčava dajú jeho zasiatemu osivu veľa práce. Je reálny vo svojom počínaní. Ani úspech, a ani neúspech ho neznepokojujú. Verne si plní svoju úlohu. Je možné, že Ježiš pod rozsievačom nemyslel na seba, ale na svojich učeníkov. Nie však len na Dvanástich, ale na každého, kto ho bude nasledovať. Každý kresťan je predsa rozsievačom slovom i skutkom. Dobrý rozsievač vlastní čnosti, ktoré sú spojené s pravou angažovanosťou. Ďalej si musí rozsievač uvedomiť, že semeno je Božie slovo a ono sa musí zhodovať aj s jeho slovom. Tak učeník si má byť vedomý, že on sám je slovom. 

Druhý výklad: Podobenstvo rozpráva o štyroch rôznych druhoch poľa, čo sú aj štyri rôzne postoje k Božiemu slovu. V podobenstve o štvorakom poli nejde o tých, ktorí Božie slovo nikdy nepočuli, ale o tých, ktorí stále počúvali kázeň slova, a teda aj o tých, ktorí sa podobajú udupanému chodníku, kamenistej, tŕnistej i dobrej pôde. Všetky štyri druhy poľa dostali do daru hojnosť semena Božieho slova. V podobenstve sa vážne hovorí o tom, ako vyzerajú štyri rozličné reakcie ľudského srdca na plnosť Božieho slova. Štvoraké pole neznamená rozdielny stav srdca, ale rozdielny postoj k božiemu slovu. Ten udupaný chodník sú tí nahluchlí ľudia tvrdého srdca, ku ktorým sa Božie slovo nedostane, hoci ho znovu a znovu počúvajú. Počúvajú, ale nepočujú. Je to ako vo vzťahu k blížnemu. Žijeme vedľa seba, ale voči blížnemu zostaneme chladní, uzavretí, meraví a pyšní. Sme tu na to, aby sme si navzájom ubližovali, alebo si robili dobre? Aby sme sa navzájom podporovali, alebo si prekážali? Aby sme boli voči sebe bezohľadní, alebo si pomáhali? Ťažkosti a nepríjemnosti rýchlo ničia to, čo sme počuli a prijali. Konštatujeme, že nadšenie nepatrí do Božieho domu. Božie slovo nenadchýna. Koho zasiahne Božie slovo, vytriezvie. Božie slovo robí človeka triezvym a hovorí, že bez Krista som zatratený. Nadšenec je človek okamihu. Nadšenie nemá trvácnosť. Často stačí celkom málo a zúfame si, sme rozladení, mrzutí, zatrpknutí a rozčuľujeme sa. Odolnosť proti nepríjemnostiam a nespravodlivostiam zodpovedá zakoreneniu v slove. Skutky všedného dňa a konkrétna situácia sú meradlom toho, či uje niekto zakorenený v slove, alebo či len povrchne počúval, teda, či obrazom jeho srdca je iba skalnatá pôda. Tŕnie a burina sú vlastne charakterové ťažkosti, dedičné povahové predpoklady, sklon k hnevu, trudnomyseľnosť, precitlivenosť, žiarlivosť a zúfalstvo. Čo bolo ráno a čo sme si predsavzali sa vytráca, vyprchá a ničí. A čím viacej sa deň schyľuje, tým viacej sa vzďaľujeme od Boha a jeho slova. Všedný deň so svojím tlakom ubíja a drví Božie slovo v našich srdciach, takže osivo je napokon celkom udusené. Ako je to možné? Pretože sme neurobili to, čo robí každý záhradník, totiž nezničili sme burinu. V boji o vieru treba silou zhora vytrhať burinu našich povahových chýb a nedostatkov, a potom treba Božie slovo postaviť do všedného dňa tak, aby nemalo prevahu dedičné zaťaženie, ale Božie slovo, a aby toto slovo určovalo a formovalo temperament a charakter. Záleží na konaní! Dobré pole znamená správne počúvať, poslúchnuť, dať sa ním formovať a stať sa sám Božím slovom.

Uvedomujeme si, že toto podobenstvo je veľmi vážne. Cítime, že len tí dosiahnu cieľ, ktorí počúvajú Božie slovo. Takže by sme si mohli až povzdychnúť: „Kto potom môže byť spasený?" (Mt 19,25). Tu vidíme ten smutný nepomer medzi kázňou, ktorú počúvame a našimi skutkami. to známe: „Viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,26). Pozitívny príklad, v ktorom hovoria skutky, vidíme na príklade sv. Márie Magdalény. Keď Ježiš z nej vyženie sedem zlých duchov (por. Mk 16,9), nebolo azda oddanejšej duše Pánu Ježišovi, okrem Panny Márie, nad túto ženu. Jej krédom sa stal Ježiš a celkom sa s ním spája a zjednocuje. Jej ďalší život bez Ježiša už nemá zmysel. Mária Magdaléna nám predstavuje tých, ktorí keď sa stretnú s Božím slovom,. prijmú ho, a to celkom, bez výhrad, vypočítavosti a naplno.

To je aj vec konvertitov. títo bratia a sestry, ktorí sa stretli s Ježišom a jeho slovom v dospelosti, často nič iné už nechcú vo svojom živote poznať. A tak sa stávajú aj nám od ranného detstva, keď sme prijali krst, znamením. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012