Meditácia na 28.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 16,21-27
Poď za mnou!
Je čas, keď sa končia dovolenky a prázdniny. Čas hodnotenia a zamýšľania sa nad tým, čo sme počas týchto voľných dní spoznali, zažili, kde sme boli, koho sme stretli a podobne. Boli to vysnívané dni, na ktoré sme sa veľmi tešili. Môžeme dnes o týchto dňoch života povedať, že boli osožné aj našej duši? Spomeňme si, či sme si vždy našli čas na plnenie náboženských povinností – svätú omšu, modlitbu alebo pôst v piatok, ale tiež, či sme nedali zlý príklad, nezviedli niekoho na hriech, nepohoršili a podobne. Môže sa stať, že práve dnes je čas, aby sme poprosili aj o odpustenie Boha, že sme neurobili, čo sme urobiť mali, alebo sme zanedbali zachovanie Božích i cirkevných príkazov. Prečo? Preto, že Boh je znova ochotný byť s nami v priateľstve aj počas našich povinností a dnes nás v evanjeliu oslovuje:
„Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!" (Mt 16,26).
Dnešné evanjelium je tak jasné, až priezračné. Dá sa vyjadriť slovami: Ježiš nás chce poučiť, ako ho nasledovať. Pritom nám poukazuje na fakty už známe a jasné, že už ja namieste len naša odpoveď. Pripomeňme si to, čo my dnes už vieme, na čo však pripravoval svojich učeníkov. Ježiš skutočne prišiel na zem, aby trpel, zomrel a vstal z mŕtvych za naše hriechy. Dnes už nikto z nás nebude brať stranou Ježiša tak ako Peter, aby sme mu robili výčitky pre jeho slová. Dnes však je situácia opačná. Necítime, že aj nám patria slová Ježiša, keď nedbalo, alebo aj vedome a dobrovoľne prestupujeme jeho učenie? „Choď mi z cesty... Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (Mt 16,23). Ježišova láska sa k nám prejavuje i napriek týmto tvrdým slovám v závere evanjelia. Znova nás chce upozorniť na cenu našej duše: „Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!" (Mt 16,26). A ešte akoby natiahnutú ruku lásky nám pripomína: „Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov" (Mt 16,27).
Počas dovoleniek bolo nám ukazované a predstavované doma i v cudzine najčastejšie to najkrajšie. Pohodlie a patričný komfort – to sú prostriedky, na ktoré sa chytajú zákazníci. Za tým všetkým sa však skrýva aj tvrdá a namáhavá práca mnohých ľudí. Život – to nie je len dovolenka. Život je aj tvrdá práca a plnenie si svojich povinností. A na to nás upozorňuje aj Ježiš: „... vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24). Neraz sú to veci, ktoré sme nechceli, nesúhlasili sme s nimi, a predsa boli a sú naším krížom.
Objavila sa jej hrčka pod pažou. Nemohla, nedokázala sa modliť. Bože, prečo ja? Mám len tridsať. Mám malé deti. Bože, to nemôžeš chcieť odo mňa.
Iný prípad. Tak túžil mať auto. Nikto mu naň nemohol prispieť. Našetril si. A o týždeň, keď sa chcel naň jedno ráno pozrieť z okna bytu, miesto, kde si ho zaparkoval večer, vidí prázdne. Skutočne, nového Favorita mu niekto ukradol! Je veriaci, ide v nedeľu do kostola a modlí sa, skôr plače pred bohostánkom: Pane, prečo? Prečo si taký, prečo si to dovolil? Veď vieš o tom, ako som sa naň tešil a sporil.
Ďalší prípad. Vrátili sa z týždňového pobytu v Taliansku. Nádherné spomienky na audienciu u Svätého Otca. Otvorili byt – a celý bol poprehadzovaný. Zlodej si odniesol asi dvestotisíc v rôznej hodnote. Zas plač a otázky: Bože, prečo, čím sme sa previnili?
Áno, sú to bolestné a ťažké reality dnešných dní. Aj tu Ježiš chce pomôcť. Zober aj tento kríž. Pozri, ja, tvoj Boh, som tiež prišiel o mladosť, o priateľov, o všetko. Nesúhlasím s hriechom iných. Ja budem odmieňať, a aj trestať. Zostaň, zostaňte verní môjmu slovu. Aj toto je veľká obeta a skúška viery. Pripomínam ti slová, ktoré zvlášť v ťažkej skúške vedia nabrať na hodnote: „Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov" (Mt 16,27). Aj v tých podľa nás najťažších chvíľach a udalostiach nezabúdajme, že nie sme sami, že Boh o nás vie všetko. Bohu nič a nikto nie je neznámy. On, keď prišiel na svet, prišiel pre všetkých a spasiť všetkých. On nezabúda, hoci my sa pýtame: Prečo? On najlepšie vie, prečo. Pred ním na konci zostaneme sami len so svojimi zásluhami a nedostatkami.
Neveriaci človek si môže zúfať, keď žije len pre tento svet. Keď nemá nádej na spravodlivú odmenu za svoj život aj po smrti. Pre nás veriacich je to celkom iná a neporovnateľne veľká nádej, keď veríme v odmenu podľa našich skutkov. Je krásne a pre nás osožné, keď sa všetci povzbudzujeme na tejto ceste. táto účasť na svätej omši pre nás veriacich nie je strata času, len akýsi psychologický moment alebo zvykové stretnutie. Pre nás je to posila v nádeji, povzbudenie vo viere a utvrdenie sa v láske k Bohu, k blížnemu i ku sebe samému.
Na túto tému nás vo svojich V y z n a n i a c h povzbudzuje svätý Augustín:
Bolo to v Miláne – cisárskom meste. V Ríme som nepochodil, ale tu som spoznal veľkú osobnosť svätého Ambróza. Bol najslávnejším rečníkom svojej doby. Ale čo z toho, že som chodil na jeho kázne a všímal si len ich formu, a nie obsah! Až raz, sedel som s priateľom Alipiom a prekvapil nás krajan z cisárskeho dvora. Nedal nič na naše filozofické dišputy, ale pustil sa akoby do spravodajstva. Dvaja cisárski úradníci zmizli. Kde? Prečo? .... Dali sa zviesť príkladom pustovníka Antona. Viete, kto to bol? Náš krajan hovoril o svätom pustovníkovi tak zanietene a o svojich kolegoch s takou chválou, že som vyskočil, zbledol, zatriasol priateľom a mocne zvolal: - Veď to patrí nám! – Ako bez duše som pokračoval: - Neučení vstávajú a zmocňujú sa neba, a my svojou múdrosťou bez srdca sme hlboko ponorení do žiadostivosti tela a krvi!-
Utiekol som von, chvel som sa a v duši mi ktosi zvonil: -Ako dlho ešte? Ako dlho? Stále zajtra? Prečo nie dnes? – V tej chvíli som sa hanbil sám pred sebou i pred Bohom. V tej chvíli bol koniec mojej hanbe... Od tej chvíle mojou slávou bol Ježiš Kristus, Syn prečistej Panny! A čo chce od nás dnes Ježiš? Vieme to už všetci. Hovorí nám to sám: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! (Mt 16,26).
Áno, Ježiš chce a my to prijímame. Je náš Boh, Pán a naša nádej vo chvíli stretnutia na konci nášho života. Aká úžasná je to pre nás sila, ktorej sa nám dnes dostáva.
Končia sa prázdniny, končí sa nám dovolenka. Prichádzajú nové povinnosti a úlohy. Toto všetko má len vtedy hodnotu, význam, keď na konci je Ježiš. A práve dnešné pozvanie využívame na odpoveď. áno, Pane, chceme ísť za tebou a pretože poznáme svoju ľudskú stránku, prosíme pri dnešnej eucharistickej slávnosti o tvoju posilu, milosť a požehnanie. Amen.