Meditácia na 20.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Eustach; Teodor a Filipa, mučeníci; Františka Slavatová; Františka M. z Camporossa | Lk 8,16-18

separator.png

Všade a vždy žiť, a svedčiť o svojej viere
 

Na koľkých ľudí sa dnes pozreli naše oči? Koľko ľudských očí nás dnes videlo? Vieme, že aj tieto nepatrné veci raz budú predmetom našej odmeny, a Boh nás uchovaj od trestu.

A tak sa zastavme pri slovách Pána Ježiša: „Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť" (Lk 8,17).

Ježiš počas svojho verejného pôsobenia neučí nás len slovom, ale tiež každým gestom. Pohľad naň mnohých napĺňal silou, pokojom a láskou. Ježiš si bol vedomý, že je svieca, to znamená neustále sa dávať iným. Veď na to prišiel na svet, aby sa dal ako žertva- obeta za hriechy sveta. Ako svieca sa pre svetlo ničí a spaľuje, a tým plní svoju úlohu, tak to robil aj Ježiš, a tak to prikazuje konať aj nám. Taktiež poukazuje na všadeprítomnosť a vševediacu múdrosť Boha, keď hovorí o tom, že nič nie je tak ukryté, že by to nevyšlo najavo a tiež aj samotné počúvanie bude odmenené alebo potrestané, podľa prístupu k tomu, čo a ako počúvame.

Ježiš nám dal príklad. Oslovil nás,. Ježišove slová sú výzvou, aby sme si vážne uvedomili naše postavenie kresťana. Kto chce od Krista raz prijať odmenu, ten sa musí Kristovi pripodobniť v zmysle jeho slov. Kresťan nie je na bezduchý obdiv svetu, ale aby svetu ukazoval zmysel, krásu a cieľ života. Tak sa nemôže skrývať s tým, čo jemu a blížnym má prispieť ku spáse. Kresťan svojím životom má svietiť. Slová, skutky a gestá sú obrazom jeho vnútra, ktoré celé patrí Bohu. Vnútro nie je utajené, ale práve naopak, vnútro kresťana sa prejavuje slovom a skutkom. Kresťan musí dať pozor na to, čo môže ovplyvniť jeho vnútro. Predsa ten, kto nemá, nemôže dať. Vnútro človeka je sklad na milosti, ale tiež aj na zlo. Záleží od neho, čím sa chce dať naplniť.

Príklad svätých dnešného dňa uje nám povzbudením. Svätci pochádzajú z rôznych časových, zemepisných i národnostných oblastí, a predsa majú jedno spoločné. Dávajú nám príklad vernosti Bohu. Podľa ich vzoru si uvedomujeme potrebu chcieť splniť vôľu Božiu, a to aj za najťažších chvíľ.

Svätý Eustach, povolaním vojak, po obrátení ochotne prijme aj smrť pre Krista, pretože spoznal, že s Kristom žiť i zomrieť je mu ziskom. Svojim druhom bol skutočne sviecou na svietniku.

Svätý Teodor bol tiež vojak, ktorý rovnako ako Eustach o niekoľko rokov neskoršie vydáva rovnaké svedectvo vernosti Kristovi. Bol popravený spolu so svojou matkou. Jeho ukrižovali a matke – svätej Filipe odťali hlavu.

O viac ako 1 500 rokov vyznala svoju vernosť Kristovi sv. Františka Slavatová. Cisár Ferdinand jej ako vychovávateľke zveril syna Leopolda. Ona sa svojej úlohy zhostila na výbornú. Jej denník, ktorý si písala pre seba, hovorí o jej úžasnej duchovnej výške: Od úkonov zbožnosti sa nedám odvrátiť. Inde: Časné majetky nie sú moje. Čím viac rozdám, tým viac nájdem. Nesmieme sa obohacovať na úkor iných. Pred smrťou si poznačila: Prajem si byť pochovaná v najchudobnejšom habite. Ak som v živote niečo dobrého spravila, bolo to za pomoci milosti Božej. Nech sa nik nedomnieva, že po smrti nepotrebujem pomôcť. Podľa vôle Božej odmením sa tým, ktorí mi ju podajú.

Svätý František M. Z Camporossa po uzdravení v Laghetto sa stal kapucínom. Chodil ako kveštár-žobrák 40 rokov po okolí a zbieral almužnu nie iba pre kláštor, ale aj pre chudobných. Od boháčov si vytrpel veľa potupy i telesných bied. Iní ho mali aj radi. Bolo cítiť, že je preniknutý Božou milosťou.

Čo pred Božím súdom povedia o nás tí, s ktorými sme sa dnes stretli? Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012