Meditácia na 10.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. František Borgiáš; Alexander Sauli | Lk 11,29-32
Ponuka pre farnosti a iné web-stránky | Prezentácia vášho kostola | Vianočná súťaž
Využiť prirodzenú múdrosť
Spomínam si na starých otcov. Ani jeden nemal vyššie vzdelanie. Obaja sa tešili v mieste svojho bydliska vážnosti a úcte. Dnes viem, že to boli muži obdarení prirodzenou múdrosťou. Túto múdrosť však rozvíjali a znásobovali snahou žiť verne Bohu a milovať svojich blížnych. Väčšina takýchto ľudí, neznámi svetu, ale Bohu známi, splnili svoju skromnú úlohu a dostane večnú slávu.
Povzbuďme sa dnes na slovách Pána Ježiša, ktorý aj nám dáva za príklad kráľovnú zo Sáby: „Lebo ona z končím zeme prišla počuť Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún" (Lk 11,31).
Zástup okolo Ježiša je rôzneho zloženia. Sú medzi nimi tí, ktorí sa tešia jeho slovám. Sú medzi nimi aj neprajníci, zvedavci a tí Ježiša pokúšajú. Chcú dôkaz za dôkazom, že Ježiš je Mesiáš. Nestačia im divy a znamenia, ktoré koná na chorých a posadnutých, že ich nasýtil na púšti a podobne. Skôr však, ako sa splnia jeho slová: „Znamenie nedostane, iba znamenie Jonášovo" (Lk 11,29), a to bude, keď na tretí deň vstane z mŕtvych, Ježiš chce im pripomenúť prirodzenú múdrosť, ktorú má každý rozumný a slobodný človek, aby ju pre svoju spásu využili. Pripomína im to, čo všetci dobre poznajú.
V Prvej knihe kráľov sa rozpráva o kráľovnej zo Sáby. Tá, keď sa dozvedela o múdrosti Šalamúna, vykoná dlhú cestu, aby sa podučila. Kto jej to kázal? Šla sama. Chcela viac poznať. Nešpekulovala ako súčasníci Ježiša. A rovnako mužovia z Ninive využili prirodzenú múdrosť, keď im prorok Jonáš oznámi potrebu pokánia, vyplnila Jonášov príkaz. Ježiš poukazuje, že v jeho prípade ide viac ako o Šalamúna či Jonáša. A národ sa má správať podobne ako kráľovná zo Sáby a obyvatelia Ninive. Keď neprijmú Ježišove slová, stanú sa práve kráľovná a Ninivčania svedkami ich odsúdenia.
Učenie Krista dnes je už rozšírené na celom svete. A predsa, aj keď ho mnohí poznajú, neprijímajú ho. Majú vedomosti o učení Krista. Mnohí sú dokonca aj pokrstení. Volia si však pohodlnejší život a ten sa im ponúka mimo Krista. Z času na čas sú však znova a znova oslovení. Nielen cez ľudí pomocou masovokomunikačných prostriedkov, ale aj cez hlas svojho svedomia. Ničia a zabíjajú tento dar v sebe, ktorý im dal Boh ako prostriedok ku svojej spáse. A toto je to, čo nestráca na časovosti v Ježišových slovách, že aj dnešnému pokoleniu, ktoré túži len po mimoriadnych veciach a neprijíma Krista, ako to káže Ježiš, nesmú byť podobní Ježišovým súčasníkom.
Prirodzenú múdrosť treba zdokonaľovať prácou na seba, vzdelávaním, zdokonaľovaním vlôh, talentu a nadania. Toto si zvlášť uvedomujeme pri dnešných svätcoch.
Svätý František Borgiáš bol Španiel z rodiny zlej povesti, a predsa sa dopracoval ku svätosti. Otec chcel mať z neho svetáka. Obľúbila si ho cisárovná Izabela Portugalská. Keď znásobil svoju krásu, šikovnosťou získal postavenie i vzdelanie. Stal sa dôverníkom cisára Filipa II., učiteľom na jeho dvore... Keď raz vážne ochorie, mení svoj život. Začína častejšie pristupovať ku sviatostiam. Keď sprevádzal rakvu svojej obdivovanej cisárovnej na miesto jej odpočinku mal potvrdiť na mieste, že je to ona a videl jej rozkladajúcu sa tvár, mení sa celkom. Za pomoci duchovného otca, blahoslaveného Jána z Avily, sa celkom mení. Zrieka sa titulu miestokráľa Katalánska, člena Štátnej rady, vojvodstva v Gandii a po smrti manželky vstupuje do Spoločnosti Ježišovej, ktorú v tom čase založil jeho krajan Ignác z Loyoly. Zložil sľuby a stal sa dokonca tretím nástupcom zakladateľa. Svoju spoločnosť viedol príkladne a má zásluhy najmä pri rekatolizácii v XVI. storočí.
Svätý Alexander Sauli bol Talian a od detstva bol zbožný. Vstúpil do rehole barnabitov, ktorí mu umožnili štúdiá, a tak rozvinul svoj talent. Stal sa doktorom teológie, profesorom na univerzite v Padove a keď má tridsaťtri rokov, zvolia si ho za generála spoločnosti. Pápež Pius V. v roku 1570 menuje ho za biskupa na Korziku, kde sa osvedčí ako príkladný pastier. Pápež Gregor XIV. ustanoví ho za biskupa do Padovy, kde bol predtým študentom, profesorom i kňazom. V meste ho privítali s veľkou radosťou a spravil ešte veľa požehnanej práce.
Vidíme, že pečené holuby nikomu nepadajú do lona. Každý je povinný využiť milosti, prirodzenú múdrosť pre svoju svätosť a obohatenie svojho okolia. Dnes teda si uvedomujeme, že starosť o dušu je prvoradou úlohou pre každého z nás, nech sme ktokoľvek.
Pokora, poslušnosť k Božím zákonom a čistota srdca aj z jednoduchých ľudí spraví vážených. A naopak, ani tituly, moc a bohatstvo nezabezpečia nikomu večný život. Amen.