Meditácia na 14.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Kalixt I., pápež a mučeník; Radim-Gaudenty; Dominik-Lorikatus | Lk 22,24-30
Ponuka pre farnosti a iné web-stránky | Prezentácia vášho kostola | Vianočná súťaž
Boh si nás formuje
Obdobie dospievania, zmeny chlapca na muža a dievčaťa na ženu, je veľmi dôležité. Rodičia si to uvedomujú. Tí, ktorých sa to týka, to často neradi prijímajú. Nejeden otec, matka pri výchove syna a dcéry majú pred očami svoje nedostatky. Vedia pochopiť a rozumejú, ale chcú zabrániť svojim deťom, aby nemuseli poznať sklamania, neúspechy a osobné porážky, ktorých následky by museli tvrdo prekonávať. A tak je to aj v duchovnej oblasti. Preto si rodičia veľmi želajú, aby aj na ich deti sa vzťahovali slová Pána Ježiša:
„Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach" (Lk 22,28).
Apoštoli boli jednoduchí ľudia, poväčšine rybári. Zdalo by sa, že trojročný pobyt pri Ježišovi už ich celkom zmenil. Omyl. Lukáš, keď rozpráva o Poslednej večeri, spomína aj spor, ktorý vznikol medzi apoštolmi: „Kto je z nich asi najväčší" (Lk 22,24). V tak vážnej chvíli, keď sa Ježiš lúči s apoštolmi, oni o tom, pravda, nevedia, dochádza medzi nimi ku sporu, ktorý zdá sa byť detský. Evanjelisti Matúš (por. Mt 20,25-28) a Marek (por. Mk 10,42-45) spomínajú podobný spor, ktorý sa udial ešte počas verejného účinkovania Ježiša . Keď Lukáš spomína tento problém, chce povedať, že k neuváženým a často až k detským roztržkám môže u nás dôjsť aj vo vážnych chvíľach, kedy by sme sa mali správať celkom ináč. Preto, aby sme predišli budúcim ťažkostiam, je potrebné všímať si správanie Ježiša. Skôr, ako si sadol s apoštolmi k večeri, umyl im nohy. On, ktorý mal moc, bol predsa Boh. A tak sú namieste slová poučenia: „Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník" (Lk 22,26). A Ježiš sa nedal obsluhovať, ale slúžil a obsluhoval. Príklad, ktorý dáva Ježiš apoštolom, stáva sa zdrojom milostí. Ježiš plnil vôľu Otca a Otec prijal jeho obetu. Svojou službou umožnil nám, aby sme raz aj my mohli zasadnúť v Božom kráľovstve.
Celý život je čas skúšky. Keď sme boli malí, formovali a vychovávali nás rodičia. Neskoršie učitelia, majstri, profesori, vychovávatelia a spoločnosť, kde sme žili. Aj dospelý človek si je vedomý zodpovednosti za svoje správanie. Preto si veci nedovolí, zakáže, aby sa vyhol nepríjemnostiam. V duchovnom živote je taktiež tento proces. Snáď ešte potrebnejší. Vedomie, že raz budem stáť pred Bohom a v mojich rukách je moja večnosť, preto musím sa vedieť vecí zriecť, ovládať sa a rozkázať si, aby som bol spasený. A keď mám zodpovednosť za spásu iného, táto povinnosť sa prenáša aj za neho. A tak štvrtý príkaz z Desatora je stále aktuálny.
Rozdiel je v tom, že niečo robím z lásky a niečo zo strachu. Iste všetci súhlasíme, e láska je viac ako strach. Čo dokáže láska, to môžeme vidieť na dnešných svätých.
Svätý Kalixt, jeden z najznámejších pápežov, mal kresťanských rodičov. V živote však viac vecí nezvládol, za čo ťažko a mnoho trpel. Bol prikovaný ku mlynu, ktorý musel ťahať. Bol v baniach na Sardínii. Pápež Viktor ho vysvätil na diakona a kresťania si ho zvolili za pápeža. V tomto úrade, životom osvedčený, múdro vedie Kristovu Cirkev. Vyhlásil: - Niet pádu a hriechu, ktorý by po náležitom pokání nemohol byť odpustený. – Od neho pochádzajú kántrové dni. Učil a vychovával k mierumilovnosti a rýdzosti vo viere, ktorú si chránil ako najdrahší poklad. Zabili ho protikresťanskí výtržníci 14. októbra roku 222 v Ríme. Raduje sa, že ho hodili do studne.
Radim bol vlastný brat sv. Vojtecha. Bol pri bratovi na jeho cestách i pri smrti. Stal sa prvým biskupom v Gniezde. Sám sa celý život formoval a tiež ako biskup robil pre svojich veriacich v tejto oblasti mnoho.
Svätý Dominik „Loricastus", čiže „Opancierovaný". Prímenie „Opancierovaný" dostal podľa toho, lebo pod vrchným šatom nosil skrytý pancier ako pokánie za jeden zlý skutok svojich rodičov. Výchova je potrebná. Amen.