Meditácia na 10.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Melchiades, mučeník; bl. Marek Anton Durando, kňaz |  Lk 20, 27-38

separator.png

K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba`. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."

separator.png

Neprehliadnite - NOVINKY

Milovať čistotu


Nadovšetko dávať povzbudzujúci príklad vlastného života. Raz, keď svätý František počul chudobného sluhu, ako preklína svojho pána, ktorý ho obral o posledný majetok, napomenul ho: „Brat, pre Božiu lásku odpusť svojmu pánovi a tvoja duša bude slobodná. Možno potom ti vráti všetko, o čo ťa obral. Inak prídeš aj o svoj majetok a stratíš svoju dušu." Ale muž odpovedal, že neodpustí, kým sa mu majetok nevráti. Na to mu František dal svoj vlastný plášť a prosil ho, aby odpustil svojmu pánovi. A srdce toho muža sa v okamihu obmäkčilo tým dobrým skutkom a hneď svojmu pánovi odpustil. (Zrkadlo dokonalosti 32). Svojimi milými slovami a prejavom božskej dobroty urobil František to, čo vykonal Ježiš mnohokrát predtým – a k čomu sme aj my povolaní. Saduceji boli znepokojení Ježišom a chceli sa ho zbaviť, lebo prehlásil, že jeho autorita je väčšia ako ich. Hľadali dôvod na odsúdenie a ako návnadu použili
otázku o vzkriesení mŕtvych (porov. Lk 20, 28-33).

Plodenie a množenie je možné niekoľko rokov v pozemskom živote. Konečnou etapou pre človeka má byť večný život. Pozemský život je len prirodzenou etapou na ceste do neba. Čistota je radostným prejavom toho, kto vie prežívať darovanie seba, oslobodený od každého egoistického otroctva. Čistý človek sa nezameriava na seba, jeho vzťahy k iným nie sú egoistické. Čistotou sa osobnosť človeka stáva harmonickou, vyzrieva a nadobúda vnútorný pokoj. Bez čistoty nie je možná pravá láska ani k Bohu, ani k človeku. Svätá čistota nie je ani prvou, ani najdôležitejšou čnosťou a ani kresťanský život nemožno redukovať na úsilie o čistotu. Ale dobre vieme, že bez svätej čistoty nemôže existovať láska, a láska je predsa najdôležitejšia čnosť, ktorá dáva plnosť všetkým ostatným čnostiam. Bez čistoty ľudská láska podlieha skaze. 

Každý pokrstený je povolaný viesť čistý život, a to každý podľa svojho životného stavu. Čistota vo vlastnom stave, v rámci konkrétneho povolania daného nám Bohom, tvorí jedno z najväčších bohatstiev Cirkvi pred svetom, rodí sa z lásky a jej sa aj podriaďuje. Je Božím znamením na zemi. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012