Meditácia na 11.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Martin z Tours, biskup; Teodor Hanblivý | Mt 25,31-40
Kresťan na cestách
Ktosi vypočítal, že dnešný moderný človek prežije jednu pätinu života na cestách. Keď si spomenieme na preplnené autobusy a ďalšie dopravné prostriedky, máme stiesnený pocit. A predsa, aj na cestách má byť kresťan kresťanom. Slušnosť káže, a najmä mladému kresťanovi, uvoľniť miesto staršiemu, správať sa slušne. Keď sa tak ticho obzrieme po okolí, zistíme, že mnohí kresťania využívajú cestovanie aj na modlitbu. Nie je to len ranná modlitba vykonaná cestou, keď ráno neostalo času na rozhovor s Bohom na kolenách, ale je to často celý ruženec, modlitba Krížovej cesty, čítanie z vreckového vydania Svätého písma, alebo z inej knihy na rozjímanie po ceste. Aj takto sa dá cestovať a zároveň čas využiť na svoje posvätenie a získanie milostí.
Aj keď v dnešnom evanjeliu nečítame o cestovaní, predsa slová o skutkoch telesného milosrdenstva nám hovoria, že aj na cestách nesmieme zabudnúť na svoj kresťanský profil života. Sú to slová Pána Ježiša: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40).
Pán Ježiš počas troch rokov verejného účinkovania väčšinu času strávil na cestách. Teológovia z textov evanjelia sa snažili vydedukovať pohyb Pána Ježiša po Palestíne. Je isté, že prešiel celú krajinu, a dokonca viackrát. Vieme, že sa zastavil častejšie u priateľa Lazára na ceste do Jeruzalema. Pravidelne na sviatky prichádzal do tohto mesta. Mal obľúbené miesta pri Genezaretskom jazere, kde sa viac venoval apoštolom. Nevyhýbal sa hornatým častiam krajiny a tiež cestoval okolo rieky Jordán. Na cestách uzdravuje malomocných, vysvetľuje význam soboty, zastavuje sa v Káne Galilejskej a koná prvý zázrak.
Ježiš napokon vysiela apoštolov do sveta slovami: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16,15). Skutky apoštolov opisujú realizovanie Ježišových slov apoštolmi a zvlášť apoštolom Pavlom. Pavlove tri misijné cesty dávajú aj nám kresťanom povinnosť využiť cestovanie nielen na poznávanie krás, kultúry, nových krajín, ale aj na šírenie kresťanstva. Vieme, že to viacej využívajú pre naše zahanbenie niektoré sekty. Pravda, aj dnes mnoho kresťanov apoštoluje. Náhodné rozhovory počas cestovania, z toho vznikajú nové priateľstvá a známosti, ktoré sa utvárajú na základe spoločného zmýšľania na vec viery.
Je pravdou aj to, že máme v tejto oblasti ešte medzery. Dnes na sviatok sv. Martina, ktorý nie je patrónom cestujúcich, môžeme sa poučiť na jeho príklade určitým veciam. Spomeňme si na známu vec z jeho života.
Martin ešte pohan, syn pohanských rodičov, ako vojak ide na koni do mesta Amiens, keď pri bráne sa stretá so žobrákom, ktorý sa trasie od zimy. Nemá nič, čo by mu daroval. Svojím mečom delí sa s ním o svoj vojenský plášť. V noci má sen, v ktorom mu Ježiš ďakuje za plášť a Martin v žobrákovi spoznáva Ježiša. Martin neskoršie, ako biskup z mesta Tours vo Francúzsku, veľa cestuje a káže, koná akési potulné misie. Bol proti tým, ktorí sa uzatvárajú len do kláštorov. Zomrel počas pastoračnej cesty 8. novembra 397.
V tomto období v našom pásme začne padať prvý sneh, a preto vznikla pranostika, že Martin prichádza na bielom koni.
Druhý svätý dňa je Teodor Hanblivý. Bol opakom Martina. Nepochádzal z pohanskej rodiny ako Martin, ale z rodiny, kde strýko bol predstavený kláštora na hore Olymp. Už v mladosti aj on vstupuje do kláštora, kde viackrát zastáva úlohu predstaveného. Bol obranca viery proti cisárovi Niceforovi a skúsil aj väzenie. Napísal viac ako sto katechéz. Teda dáva ľuďom na cesty života rady. Aj on teda učí správne žiť.
Nezabúdajme ani na cestách, že sme kresťania. Amen.