Meditácia na 15.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Mikuláš Tavelič a Veneranda, mučeníci; Albert Veľký, biskup a učiteľ Cirkvi; Homobonus | Mt 13,47-52
Boh pozýva ku sebe všetkých
Kto sa zastavil nad kyticou kvetov jednej farby a druhu, a obdivoval jej krásu, bol iste nadšený. Kto sa však zahľadel na kyticu z rôznych druhov kvetov a rôznej farby, povie, keď pozná aj prvú kyticu, že tá druhá je krajšia.
V zástupe svätých máme mnoho vyznávačov, mučeníkov, panien... Všetci sú originál, hrdosť Cirkvi, radosť Boha a sú osobne už šťastní. Dnes si však uvedomujeme našu pestrosť pri bohoslužbách, v chráme a v našom okolí. aké je to krásne, keď sa vieme navzájom doplniť, keď sivieme uvedomujúc svoj cieľ na ceste k večnosti, rôzne pomôcť, poradiť... Je to radosť.
V tomto nás chce utvrdiť dnes Pán Ježiš slovami: „Nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy" (Mt 13,47).
Ježiš bol skutočne Boh a jeho ľudské správanie je skutočne Božie. Vybral si dvanásť apoštolov. Medzi nimi sa nenájdu dvaja rovnakí, hoci sú medzi nimi dve dvojice súrodencov. Ježiš tak oslovuje v každej dobe. Pozýva za sebou bez rozdielu jazyku, farby pleti, veku, pohlavia, stavu, ... Pozýva a zachytáva do siete svojho evanjelia koho chce, a teda aj toho, kto je ochotný mu povedať svoje „áno".
Cirkev nie je uzatvorená spoločnosť. Nie je rezervovaná len určitej skupine. Nie je to vyvolená trieda, kasta, spoločnosť, rod, druh ľudí a podobne. Vidíme, že Ježiš skutočne prišiel spasiť všetkých. Dnes máme takú istú možnosť, akí tí pred nami a akú budú mať po nás až do konca sveta bratia a sestry.
Je to nezanedbateľné konštatovanie. Aká je to úžasná myšlienka, ktorá dáva dnes každému šancu na ceste k zmyslu života.
Nádherne to môžeme vidieť na dnešných svätých.
Svätý Albert dostal prímenie „Veľký". Pápež Pius XII. ho vyhlásil za patróna prírodovedcov. Zanechal po sebe na svoju dobu úctyhodné dielo. Jedno z posledných vydaní jeho prác vo francúzštine tvorí 38 zväzkov. Bol rehoľník, kňaz, profesor, vychovávateľ a vedec, ale vždy mal na zreteli spásu svojej duše. Koľko bolo jemu podobných, a nie sú svätí! On chcel byť svätý. Zvíťazil nad sebou a dnes je svätý.
Pápež Pavol VI. 20. septembra 1970 vyhlásil za svätého prvého svätca pochádzajúceho z Chorvátska – Mikuláša Taleviča.
Je to veľký misionár. Pôsobil medzi heretikmi, ktorých privádza k bohu. Vyberie sa do Jeruzalema. 11. novembra 1391 vstúpi do najväčšej mohamedánskej mešity, tzv. Omarovej džámie. Predstaví sa priamo u kadiho, t.j. sudcu, vodcu náboženskej správy obce. Chce tam pôsobiť ako misionár. Za hodinu je po ortieli. Splnil však svoje poslanie, aj keby niekto povedal, prečo tam šiel.
Svätá Veneranda zomiera 39-ročná, ako mučenica apoštolského života svojej doby. Bola laickou misionárkou. Predsavzala si, že pomôže svojej rodine ku Kristovi. Každú voľnú chvíľu venovala apoštolátu. Tam cítila svoje miesto.
Svätý Homobonus bol kupec. Mal zvláštny a neslýchaný program: Nikdy v ničom a nikomu neklamať. Nebudem prisahať. Chudáka nepustím bez almužny. Inšpiráciu čerpal z Evanjelia. Chodieval denne na sv. omšu. Zomrel počas „Glória", keď prítomní veriaci až na pozdvihovanie zistili, že sa nehýbe. Za svätý život - svätá smrť.
Vidíme; čo svätý, to iný svätý. Boh je len jeden, ale je pre všetkých. Tak cítime dnes pozvanie nasledovať Ježiša celým srdcom, celou dušou a celou mysľou cez celý život, vo všetkých skúškach a s jediným cieľom: raz prijať odmenu svätých. Nepotrebujeme nič mimoriadne: Len chcieť byť svätým. Povedať to a potom potvrdiť svojimi skutkami. Nikdy v tejto snahe nebudeme sami. Ježiš je vždy s nami, je Boh.
Uvime kytičku Ježišovi. Nie z kvetov, ale z rôznych akcií svojho života - dobrých skutkov, modlitieb... Amen.