Meditácia na 24.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 9,1-6
viac o povolaní sa dozviete tu
Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Povolanie a poslanie. Povzbudiť ku každodennému ohlasovaniu evanjelia.
Je nás veľa kresťanov? Na začiatku koľko bolo učeníkov? Prikázal im: „Na cestu si neberte nič..." (Lk 9,2). Na začiatok by som sa chcel zastaviť pri dvoch výrazoch v tejto vete. „...a poslal ich hlásať" (Mk 6,7). Pán postupne pripravoval apoštolov na ich službu. Evanjelista tu chcel povedať, že Ježiš uznal svojich učeníkov za dostatočne pripravených na to, aby samostatne vystúpili hlásať Božie slovo. Od tohto okamihu sú ozajstnými Kristovými pomocníkmi. Pán chce, aby odteraz sami chodili po Galilei a sami sa presvedčili o ťažkosti tejto služby a sami zistili, čo k nej potrebujú.
Prečo ich posiela po dvoch? V páre sú dôveryhodnými svedkami podľa judaistického zákona. A samozrejme, že to bolo aj užitočné, lebo mohli jeden druhému pomôcť, pretože pri putovaní sa môžu udiať neočakávané situácie. Tak prečo hneď po povolaní Ježiš neposiela svojich učeníkov kázať? Pretože on sám ich chce pripraviť k tomuto obrovskému projektu šírenia evanjelia, ktorý trvá už tretie tisícročie. Ježiš pozýva učeníkov hlásať evanjelium na niekoľkých miestach vo Svätom písme. Keď sa pozrieme na záver Markovho evanjelia, Ježiš hovorí učeníkom: "Choďte a hlásajte, získavajte nových učeníkov" (porov. Mk 16,15-18). Posiela ich, ale dáva im svoju moc. To je sila, ktorá spája dnešné čítanie a koniec evanjelia. Posiela ich so svojou mocou, ktorá zobúdza a mení ľudské srdcia. Aj nás povolal ísť hlásať, uzdravovať a bojovať so zlými duchmi. Sú aj v našom živote také momenty, keď počujeme jasný Boží hlas, ktorý nás volá a my sa môžeme postaviť a ísť. Sme aj my pripravení hlásať evanjelium a Boha vo svojom blízkom okolí, doma, na pracovisku? Veľakrát sme sa modlili a sila a blaženosť modlitby prichádzala do hĺbky, a zapaľovala srdcia, hasila vášne, rozum sa stával jasným a vôľa chcela len dobro.
Pán nás povolal pri krste, posiela nás do sveta cez sviatosti manželstva a kňazstva, a dáva silu vo sviatosti Eucharistie. Každý deň sa dotýka našich sŕdc. Boh nás nikdy neopúšťa, my naňho môžeme zabudnúť, ale len na nejaký čas. Pán nás nikdy nenechá, keď sa už raz dotkol ľudského srdca. On nás stále povoláva a posiela a to bude robiť aj po druhý, aj po tretí krát..., očakávajúc našu odpoveď. Pán nerobí všetko naraz. Dáva nám možnosť premyslieť, stráviť a zapamätať si tú skúsenosť, ktorú sme už dostali. Ale povoláva a posiela nástojčivejšie a povzbudzuje k aktívnym skutkom v nasledovaní Krista a službe Cirkvi. Taký je charakter povolania a poslania od Pána. Na to musíme pamätať v každodennom živote. Musíme uchovávať v srdci radosť z toho, že Boh je, že ma pozná a ja poznám jeho. A práve tým sme podobní apoštolom. Ježiš aj svojich učeníkov, aj nás posiela hlásať evanjelium a žiť podľa jeho prikázaní a zostáva s nami. Amen.