Meditácia na 08.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 16,9-15

separator.png

Neprehliadnite NOVINKY na november

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné."

separator.png

Boh alebo mamona. Čo si cením viac?

Kto sa ti viac páči: Bohu oddaný človek, alebo mamonár? Hovorí Pán: „Vydaj počet zo svojho šafárenia" (Lk 16,2).

Predvídavosť synov sveta nás núti využívať všetkých dostupných prostriedkov a vecí, aby sme raz počuli slová: „Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami" (Lk 19,17). Máme myslieť pri bežných veciach života na budúcnosť, na náš cieľ života. Správne je, nájsť si čas na modlitbu. Vieme, že máme sa pravidelne porozprávať s Bohom. Môžeme sa modliť sami a ešte lepšie spoločne. Koľko bratov a sestier vie sa a dokáže sa, a modlí sa, keď cestujú, keď musia čakať, a podobne. Koľko bratov a sestier svoju prácu, nech je akéhokoľvek druhu, nielen začína a končí prežehnaním sa, ale ich práca, aj keď počas nej priamo nemyslia na Boha, ich práca je modlitbou. Nielenže si dali úmysel, že chcú byť spolu s Bohom. Nekonajú prácu, svoje povinnosti bezducho.

Čo je našou prioritou v živote? Trochu počítať? Boh nám do roka dáva 8 760 hodín. Sociológovia hovoria, že 3 000 hodín venujeme spánku, 3 600 hodín práci, 900 hodín sýteniu tela, 600 hodín toalete, viac ako 500 hodín televízii ...a Pánu Bohu? Mnohí dnes prehodnocujú, s kým sa priateliť, s kým mať kontakty, aby im to prinieslo známosť, konexie... ale už sa na dušu nemyslí. Nepremýšľame, či to, čo kupujeme, bude osožiť pre našu dušu. Kupujeme, zaobstarávame pod vplyvom reklamy, verejnej mienky, ale zabúdame, že stávame sa otrokmi vecí, zariadení, toho, čomu sa hovorí, mať, mať, mať, vlastniť...

V zamyslení Mary Brooksovej: Dotyk Majstrovej ruky, sa píše: Na dražbe sa dražilo veľa vecí. Medzi inými i staré zaprášené husle. Vyvolávač si myslel, že zaoberať sa starými husľami je zbytočná strata času. Zdvihol ich a povedal: „Čo za ne dáte?" Ponuka bol smiešna. Prv ako stihol sumu odklepnúť, prišiel k nemu muž a očistil husle i sláčik. Oprášil ich, naladil a zahral krásnu skladbu. Keď hudba doznela, všetci ostali očarení. Vyvolávač po chvíli ticho oslovil prítomných: „Čo dáte za tento nástroj teraz?" Ponuka za husle bola neporovnateľne vyššia. Čo zmenilo cenu huslí? Dotyk majstra. Memento pre každého z nás.

Vieme, čo od nás veriacich Boh žiada. Vieme to a často podľa toho nekonáme. Je to podobné ako s huslami. Je správne, keď si uvedomujeme, že nesmieme byť ako synovia sveta, ale chceme sa od nich učiť, že spoluprácou s Božími milosťami, môžeme náš život prežiť plnšie, hodnotnejšie a istejšie smerom k večnému životu. Rozídeme sa každý po svojich povinnostiach, do svojich rodín a práve preto je správne, že chceme sa stať soľou, kvasom i svetlom podľa slov Pána Ježiša a tak budeme slúžiť Bohu, a to chce Boh od nás v náš prospech. Amen.

YT | GTV