Meditácia na 18.01.2018
Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 7-12
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Ježiš lieči neduhy ľudí
V dejinách ľudstva bolo veľa výnimočných ľudí, ktorí vedeli strhnúť so sebou zástupy a podnietiť ich k nejakej činnosti. Človek akoby vo vnútri potreboval niekoho, za kým by mohol ísť. Lenže veľa takýchto ľudí dokázalo svoju popularitu zneužiť na dosiahnutie svojich osobných cieľov, ktoré boli v rozpore so všeobecným dobrom ostatných ľudí. Veľmi ľahko človeku dokáže prerásť sláva cez hlavu a potom sa už dá s tým urobiť len málo. Ježiš je v dnešnom evanjeliu veľmi vyhľadávaný. Ľudia, čo ho počúvali, mali mnoho rôzneho trápenia a nevedeli si s ním pomôcť, preto si mysleli, že Ježiš je ten, ktorý im ešte môže pomôcť. Hľadali v živote pomoc a pri Ježišovi ju našli. V evanjeliu sa píše: „mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli...ale on im prísne pohrozil, aby to neprezradili“ (Mk 3,10.13.) Ježišova zvesť o Bohu a jeho kráľovstve bola pre niektorých naozajstným dobrodením. Tu patrili chorí, posadnutí, hriešnici. Na druhej strane farizeji a zákonníci v nej videli nebezpečenstvo pre vieru. Už teraz sa dalo predpokladať, že Ježišovo pôsobenie v národe môže priviesť v budúcnosti rozdelenie, ktoré môže smerovať k tomu, že príčina bude musieť byť odstránená. Kto bol tou príčinou? Ježiš.
Ježiš na zem prišiel plniť vôľu svojho nebeského Otca. Táto náuka bola veľmi radikálna a pre mnohých nepochopiteľná a aj pre tvrdosť svojho srdca ju nechceli prijať. Preto Pán hovorí, aby o uzdraveniach uzdravení nikomu nehovorili, lebo pobúrenie a rozčarovanie by mohlo ešte viacej vzrásť. Kto koná veľké veci, je viac-menej v nebezpečenstve závisti tých, ktorí ho niekedy len tak zištne počúvajú. Nikomu sa nepáči, ak príde niekto a hlása niečo, čo mi spôsobuje `tak trochu` problém. Ježiš nechcel vyvolať rozruch a preto im vraví nehovorte o tom. Často chodil so svojimi učeníkmi do ústrania, ale dav ho vždy našiel, lebo vedeli, že je v ňom sila. Za Ježišom chodili zástupy už v čase jeho verejného účinkovania, a chodia za ním i dnes. Niektorí už na neho zabudli a žijú svoj život bez neho. Už im ani nechýba. Vlastne si to myslia a často si aj chcú nahovoriť, že nechýba, ale keď sa stane niečo nepredvídané, niečo s čím nepočítali, vtedy sa na neho obracajú a túžia, aby im pomohol. Veď kde boli tí, ktorých uzdravil vtedy, keď ho chceli ukrižovať, zabudli na neho? Ako môže človek zabudnúť na niekoho takého, ako je Ježiš, keď im priniesol také veľké dobrodenie, ako je napríklad uzdravenie, vzkriesenie, alebo nasýtenie. A Boh v Starom zákone o sebe hovorí, že aj keby vlastná matka na teba zabudla, ja na teba nezabudnem. V bývalom Sovietskom zväze nebolo vôbec zriedkavosťou, keď deti udali svojich rodičov kvôli tomu, že ich videli modliť sa, alebo keď chodili do kostola. Ako môže dieťa niečo podobné urobiť svojim rodičom, ktorým vďačí za život, za všetko čo majú..? A napriek tomu sa aj toto stáva. Nevďačnosť človeka niekedy nemá hraníc. Nevernosť je skutočnosť, s ktorou sa stretol i Ježiš i jeho nasledovníci. Amen.