Meditácia na 24.01.2018
Streda 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4, 1-20
Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Žiť s Ježišom
V čase, keď sa človek dostane do nemocnice, často sa pýta: „Pán doktor, aká je nádej?“ a doktor na to môže odpovedať rôzne, podľa okolností. Sme poriadne prekvapení, ak počujeme: „Vy nemáte nádej. Vy máte istotu.“
Tie isté slová nám dnes adresuje Ježiš, keď hovorí: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku sa podáva všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili, a aby sa im neodpustilo“ (Mk 4,11-12). Na prvý pohľad sa nám to môže zdať dosť kruté. Čo potom s tými, čo sú vonku? Sú odsúdení pre peklo? Nemajú nádej? Môžeme hovoriť, že Boh je milosrdný, keď toto dopustí? Poďme pekne po poriadku. „Vonku“ sú tí, ktorí so „semenom“ čiže s Božím slovom nespolupracujú, lebo na prvé miesto dávajú hocičo iné, len nie Boha.
Preto, aby sme sa nedostali medzi tých „čo sú vonku,“ je treba pôdu nášho srdca preorať, vyzbierať kamene, vytrhať a spáliť tŕnie. Ak tieto tri veci urobíme, naše srdce sa stane dobrou pôdou. Aké jednoduché, no iba na oko, lebo do hry vstupuje tretia osoba, ktorá je vo Sv. písme nazvaná satan – protivník. To s jeho „pomocou“ sme si zatvrdili srdce voči Božiemu slovu. V spolupráci (v hriechu) s týmto komplicom sa z nášho srdca stal kameň. Sme zahľadení do jeho reklamy a v nej sa ozýva: „Potrebuješ počítač, auto, chatu, mobil pre deti, o niekoľko rokov vnúčatám zlatú retiazku...,“ a na svätú omšu, Božie slovo niet čas. Boh k nám hovorí vždy. No keď sme takí uštvaní zháňaním sa za všeličím, tak nás chce zastaviť a vtedy nám pošle chorobu, problém, bolesť... toto potom slúži ako zastávka. Má to byť čas na počúvanie Božieho hlasu. To má byť čas na obrábanie pôdy nášho srdca.
Vtedy sú poruke dve riešenia. Buď sa proti Bohu postavíme so vzdorom, že čo nám to urobil - čo sa nám nikdy neoplatí, alebo pokorne prijmeme to, čo nám poslal a skrze to si pripravíme srdce na prijatie Božieho slova. Moderní ľudia a psychológovia tomu hovoria, že v ťažkosti treba pozitívne myslieť a z bolesti treba vyťažiť čo najviac dobrého. My normálni ľudia tomu hovoríme, že nás Pán Boh navštívil chorobou, skrze ňu nás obrátil a chvála Bohu, že sme ho počuli. Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie uskutočňuje, no odmenou za to je úroda, „tridsať násobná, šesťdesiatnásobná, alebo stonásobná“ (Mk 4,9). Z Božej strany je istota, že nám pomôže. On má moc svojím slovom cez Sväté písmo – ak ho budeme čítať – preorať tvrdú pôdu nášho srdca. Má moc vo sviatostiach, hlavne v Eucharistii vyzbierať či rozbiť kameň nášho srdca, pod ktorým je dobrá pôda. On má moc svojou láskou spáliť trnie márnivých myšlienok a starostí v našom srdci. Táto jeho milosrdná láska sa prejavuje hlavne vo sv. spovedi. Preto, ak sa teraz Boha opýtame: „Bože, mám nádej na zmenu života?“ On nám odpovie: „Nemáš nádej.“ Ty máš istotu, ak budeš užívať prostriedky na to určené. Často pristupuj k sviatostiam. Hlavne k sv. spovedi, sv. prijímaniu, čítaj Sväté písmo, modli sa, buď so sebou trochu trpezlivý a ja ti budem pomáhať skrze môjho syna Ježiša Krista.“ Amen.