Meditácia na 06.04.2018

Piatok vo Veľkonočnej oktáve | Jn 21, 1-14

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty nebol totiž oblečený a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Divná vec

Predsa nie tak dávno sa rozlúčili s Kristom, a po jeho zmŕtvychvstaní ho stretávajú už po tretí raz - a napriek tomu nevedeli, že je to Ježiš, nespoznali ho. Tak, ako Ježiša predtým nespoznala v prvej chvíli Magdaléna, ako ho nespoznali dvaja učeníci na ceste do Emauz. Ide o to, že zmŕtvychvstalý Ježiš nie je už niekým jednoducho zázračne prinavráteným k životu, ako napr. vzkriesený Lazár. Ježiš je samozrejme ten istý, ale žije ako niekto nový; vstúpil do života novým spôsobom.

Jeho zmŕtvychvstanie nebolo vrátením sa do jeho predchádzajúceho života, ale stalo sa vstupom do nového, iného života. Zjavuje sa apoštolom v novom svetle: doteraz ho videli v jeho smrteľnom tele, videli ho unaveného, ustatého, niekedy smutného, dokonca plačúceho, niekedy nahnevaného; teraz ho vidia oslobodeného od týchto zaťažení ľudskej prirodzenosti; jeho telo -to je už tzv. oslávené telo, nepodlieha už biologickým či chemickým zákonom; toto telo preniklo zapečateným náhrobným kameňom a zatvorenými dverami večeradla; jeho súčasná existencia je už vstupovaním do Otcovej slávy. Toto všetko určite akosi vplývalo na vonkajší Ježišov výzor; z toho mohla vyplývať určitá ťažkosť pri jeho spoznávaní učeníkmi. Ale jeho zmŕtvychvstanie je výzvou tiež k našej premene. Celý jeho život, jeho učenie a činnosť, jeho smrť a vstanie z mŕtvych - mali za cieľ našu vnútornú premenu. Oddávajúc sa Kristovi, musíme súhlasiť s našou duchovnou premenou - a v tomto smere spolupracovať s Kristom. Táto premena nie je akýmsi jednorazovým aktom, napr. vo sviatosti odpustenia - ale rozprestiera sa na celý život a má trvať neustále prostredníctvom práce na vlastnom zdokonalení a posvätení. Nedostatok takejto práce tiež mení človeka - ale nie k lepšiemu. Každá účasť na Obete oltára určuje nám cestu k nášmu zmŕtvychvstaniu a konečnému vstúpeniu do nám prisľúbenej slávy.

YT | GTV | Veľkonočné prianie P. Ľubomíra Stančeka. CM