Meditácia na 10.09.2018

Pondelok 23. týždňa v Cezročnom období | Lk 6, 6-11

V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!“ On vstal a postavil sa. A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?“ Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela. Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom.

meditacie__evanjelilzacia.jpg

Podaná ruka - znak otvoreného srdca

Bolo by dobré, keby Pán Ježiš aj v našom okolí vyliečil nejednu vyschnutú a stuhnutú ruku. Zdá sa, že neraz je potrebný zázrak, aby sa táto ruka podala v geste pokoja, odpustenia a zmierenia. Neobratnosť takýchto stuhnutých rúk možno vidieť napr. keď na výzvu - Dajte si znak pokoja u nejedného z vyzvaných sa nepohne ani ruka, ani hlava, ani sval v ľahostajnej tvári; nie je to samozrejme, božechráň, nenávisť - ale jednoducho ľahostajnosť, meravá ľahostajnosť, alebo aj všeobecná nechuť k blížnym a k celému svetu. A o skutočnom ochrnutí možno hovoriť, keď takáto ruka, v určitých prípadoch po veľa rokoch, nie je schopná sa vystrieť k blížnemu na znak odpustenia a zhody. V dnes predstavenej udalosti bola to ruka skrútená, zohnutá. Ale za nedokonalú možno považovať aj takú ruku, ktorá ostáva stále vystretá, ale vystretá len v geste dožadovania sa, brania a prijímania. Nechže Kristus urobí, aby naše ruky boli schopné dávať; nechže sa vystierajú v tú stranu, kde môžeme ponúknuť niekomu našu pomoc a službu. Máme pred očami vzor Ježiša Krista, ktorý pre nás a za nás rozopäl svoje ruky na kríži. Naša podaná ruka bude vždy znakom otvoreného srdca.

YT | GTV