Meditácia na 19.09.2018
Streda 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7, 31-35
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“
Komu sa podobáme my?
Samozrejme, treba dať za pravdu aj Jánovi Krstiteľovi, ktorý nejedol chlieb a nepil víno - a dať za pravdu Synovi človeka, ktorý jedol a pil. Pretože múdrosť, o ktorej je tu reč, sa chápe ako dôvod toho, ktorý je a pije - a dôvod toho, ktorý odmieta jedlo i nápoj. Ján Krstiteľ vedel, kedy a prečo sa treba postiť; a Syn človeka tiež veľmi dobre vedel, čo robí, keď sa chcel priblížiť k ľudským synom. Ale my sa máme tiež zamyslieť nad slovami v uvedenom úryvku: Pískali sme vám a netancovali ste; nariekali sme a neplakali ste. Môže to byť narážka na tých ľudí, ktorí sa bezpodmienečne chcú pripodobniť úsudkom a mienkam svojho prostredia; sú veľmi citliví na to, čo si iní o nich myslia a hovoria. Trápi ich strach pred stratou ľudských ohľadov, či pred zosmiešnením sa pred okolím. A to je jeden druh najfalošnejšieho a najotrockejšieho strachu, ktorý paralyzuje človeka v jeho konaní.
Ľudský ohľad - to je železná bariéra, o ktorú sa rozbíjajú najsvätejšie zásady, zvyky a tradície. Čo povedia ľudia, keď vystúpim na obranu katolíckych zásad, keď sa nebudem chcieť zúčastňovať na pijatikách, keď sa zapojím do nejakej akcie v Cirkvi, keď si pri pobožnosti sadnem do prvej lavice miesto toho, aby som trčal pod chórom, keď sa prežehnám pred cestou, uctím si sochu; vôbec, keď sa osmelím konať inakšie ako iní. A to je pozoruhodné, že málo si robí z ľudskej mienky pijak, chuligán či podvodník - ale príliš často vernosť, šľachetné zásady a charakter človeka sa rozbíjajú o tzv. „ľudské reči". Láme sa a stráca ľudská identita, ak si niekto myslí, že musí tancovať, ako mu hrajú, čiže ako hovoria druhí, ako píšu v novinách a ako ukazujú v televízii či na internete. Nič si z ľudských rečí nerobil Ján Krstiteľ. Nepozeral sa na ľudské úsudky Ježiš Kristus, keď hovorili: Hľa, pažravec a pijan. A predsa práve tieto falošné mienky ho odsúdili na vyobcovanie a smrť. Nám takéto dôsledky snáď nehrozia...