Meditácia na 23.09.2018
25. nedeľa v Cezročnom období | Mk 9, 30-37
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Prvý a posledný
Spor učeníkov o prvenstvo rieši Pán Ježiš prekvapujúco: Kto chce byť prvý, nech je posledný. Pretože v spoločenských vzťahoch sa ráta len s tým, kto je druhým potrebný. Čím viac je niekto potrebný, tým cennejšia je jeho pozícia. Nemusí byť táto pozícia cennejšia v očiach ľudí, ktorí sa koria pred titulmi, diplomami a postavením. Nie samotné tituly a postavenie rozhodujú o faktickom prvenstve. Aj vo vysokom postavení sa môžu nájsť blýskavé a bzučiace trúdy - ale ich prvenstvo sa neberie vážne.
V Božích očiach sa ráta postoj služby: Nech je... služobník všetkých.
Môžeme vidieť, že najpotrebnejší sú tí, ktorých mená a postavy sa strácajú v zabudnutí: tisíce predavačiek, upratovačiek a bežných úradníkov. Pán Ježiš dnes jasne oceňuje služobný postoj. Sám tiež jasne poukazuje na seba, ako na vzor takého postoja: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Tieto slová nám tiež otvárajú oči pre pravú hodnotu vykonávaných služieb: ráta sa nielen materiálny rozmer týchto služieb. Je jasné, prečo Kristus je prvý spomedzi ľudských synov, a jeho rola najvýznamnejšia v dejinách ľudstva. Stal sa potrebný svetu nielen preto, že učil, uzdravoval a rozmnožoval chlieb, ale predovšetkým ako obetník prinášajúci seba ako odprosujúci a prosebný dar. Svetu je potrebný nielen produktívny pracovník, ale aj človek chorý či postihnutý, ktorý nemôže nič iné dať spoločnosti, ale aj nič cennejšieho, ako svoje utrpenie na úmysel zdravých a schopných. Amen.