Meditácia na 28.10.2018

30. nedeľa v Cezročnom období | Mk 10, 46b-52

Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.


Zmiluj sa nado mnou!

Vedľa širokej cesty, ktorou prúdi rieka života, hlučná rieka silných, zdravých, aktívnych ľudí - nachádzajú sa ľudia zdanlivo vylúčení zo všeobecného prúdu. Sú to ľudia chorí, neschopní práce, opustení, zbavení radosti, akoby odstavení na vedľajšiu koľaj. Každý z nás určite prežíval takéto chvíle „prestojov", keď sme sa unavení, znechutení, rozhorčení - vylučovali zo spoločenského života, ba niektorí dokonca z niektorých úloh v povolaní, zanechávali sme svoje záujmy a záľuby - a držali sme sa akoby mimo cesty. Podobne ako ten mrzák, veľa ľudí „sedí pri ceste". Ale len zdanlivo sú vylúčení zo života. Lebo život človeka to nie je len dostatok, nasýtenie, úspech, zdravie - to všetko môže byť životom zvieraťa. Skutočný život človeka sa točí podzemným prúdom, v hĺbke duše, na dne srdca. Tam, kde duša prežíva svoje najhlbšie skúsenosti a pocity, kde siahajú najhlbšie korene vedomia a vôle. Tam sa začína každý vzrast a rozvoj duše. Namáhanie duše do hĺbky a do výšky - to je to, čím je, čím má byť predovšetkým život človeka. A preto všetko, čo prehlbuje dušu, čo napomáha jej rast, a teda možno v prvom rade jej utrpenia, jej boje, jej otrasy, jej roztržky - to je to, čo dáva životu hodnotu - základnú, najvyššiu, nepominuteľnú. Preto nemožno povedať, že trpiaci človek „sedí pri ceste"; môže ísť aj samým stredom cesty. Pretože cestou prechádza Kristus. Ten Timejov syn mal šťastie, že zbadal, že prichádza Ježiš a nadviazal s ním osobný kontakt.

Každá naša modlitba je nadviazaním tohto kontaktu. Nie vždy Kristus urobí ten zázrak, ktorý máme na mysli - ale v každom stretnutí nám udelí niečo zo svojho svetla a zo svojej sily. Možno chce aj nám otvoriť oči pre nejaké iné hodnoty, ktoré sme doteraz nevideli. A to môže byť ešte väčší zázrak, než ten, na ktorý sme mysleli. V tejto chvíli tiež Ježiš prechádza okolo nás. Volajme k nemu aj my: Zmiluj sa nado mnou! A on podá pomocnú ruku, aby nás zdvihol z nejakej priekopy pri ceste - a priviedol do samého stredu širokej hradskej.

 

YT | GTV