Meditácia na 17.09.2019
Utorok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7, 11-17
Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Vstaň
Čo som prežíval v duši, keď som sa dopustil ťažkého hriechu? Zmenilo sa niečo aj na vonkajšom správaní? Kedy som nadobudol presvedčenie, čo najskôr sa vyspovedať? Ježiš hovorí mŕtvemu: „Mládenec, hovorím ti, vstaň.“ (Lk 7,14) Reakciu ľudí v zástupe na vzkriesenie naimského mládenca evanjelista opísal: „Tu všetkých zachvátil strach, chválili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami!“ a „Boh navštívil svoj ľud.“ Ježiš zastavil smútočný pochod. Ježiš prináša pokoj, spásu. Hriech zabíja Boha v nás. Ani vtedy nás Boh neprestáva milovať. Praje si, aby sme vstali, zriekli sa hriechu a prijali ho znova ako svojho Pána a Boha. Kto žije s Bohom, Boha sa nebojí. Kto získal od Boha odpustenie, keď vstal k novému životu s Bohom, nech chváli a velebí Boha, aby si srdce naplnil vďačnosťou. Odmietnuť, odkladať odpustenie ktoré ponúka Boh, by mohlo byť začiatkom, že nám bude vzaté všetko. Dovoľme Ježišovi a prosme ho, že keď padneme, aby sa dotkol našich már a vdýchol do nás nový život. Vždy keď padneme, už teraz prosíme a chcime čo najskôr vstať.
Návrh na osvojenie si: Prehĺbiť vzťah ku sviatosti zmierenia.