Meditácia na 30.10.2019
Streda 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 13, 22-30
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Poďme do neba!
Ak Ježiš hovorí, že sa máme usilovať vojsť tesnou bránou, nutne sa musíme usilovať ísť v jeho šľapajách aj po ceste. A jeho šľapaje majú podobu ľudských nôh: sú dvoje a stopy od nich vedú iba jedným smerom, vždy iba dopredu. Nikdy nie doľava alebo doprava, alebo dozadu. Nemožno nasledovať Krista a zároveň žiť v hriechu. Ježiš vie, že hriech nám chutí, lebo často je naoko príjemný. No ubíja ducha človeka. A práve na tejto ceste má človek v Kristovi spoznať, že jeho prirodzenosti najviac vyhovuje, keď miluje. A to sa dá opravdivo naučiť jedine v Kristovi. Iba v Kristovi sa môžeme naučiť opravdivo milovať Boha a ľudí. Opravdivo, vo viere, aby aj keď budeme na jeho ceste prežívať ťažkosti, nás nikto nezviedol. Preto ísť po jeho ceste, znamená aj zápasiť. Zápasiť o svoj vlastný život, čím ho naplním. Zápasiť o Boha, aby som si ho nedal vytrhnúť zo srdca. Zápasiť o lásku. Tento zápas budeme dokonale prežívať na vlastnej koži, keď sa rozhodneme kráčať po Ježišovej ceste. A aj na svojom tele zakúsime, že jeho cesta je úzka, lebo je iba cestou lásky. Láska, ktorá odpúšťa podrazy, ktorá sa obetuje pre druhých a nemyslí na seba. Inej možnosti na nej niet.
Seba i vás povzbudzujem, aby sme sa každý deň nanovo rozhodli ísť po jeho ceste. On sám nás bude na nej viesť. Prežijeme možno na nej to, čo prežíval aj on. Napokon, je to jeho cesta, ktorá znamená prežívať Ježišov život spolu s ním.
Je to však jasná a najistejšia cesta, ktorá vedie človeka k bráne. A ak žijeme v Kristovi už tu a teraz, potom sa nemusíme báť, že netrafíme do jeho brány. On je zárukou, že do nej trafíme. A v bráne nás osobne privíta. Spôsobí, že sa budeme vidieť z tváre do tváre a začneme tak, ako nikdy predtým, prežívať jeho hlbokú lásku, priateľstvo s ním.
Spoločne sa modlime. Ježišu, priveď všetkých ľudí na tvoju cestu pravdy a sám nás po nej sprevádzaj. Posilňuj nás svojou milosrdnou láskou. Priveď nás k bráne, k miestu nášho osobného stretnutia. Aby, keď sa budeme pokúšať vojsť, si nás všetkých poznal a naveky prijal k sebe. Amen.