Meditácia na 01.11.2019
Všetkých svätých | Mt 5, 1-12a
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Dnešný sviatok ako duchovné dožinky či “epifánia Turíc“
Svätý, svätosť sú výsledkom vedomej a dobrovoľnej spolupráce s Božími milosťami. Sviatok všetkých svätých poukazuje, že žatva sa ešte neskončila. Každý človek je pozvaný svoj život prežiť tak, aby raz zaň dostal odmenu, účasť v Božom kráľovstve. Za každého človeka zomrel Ježiš. Sme jeho bratia a sestry, Božie deti, čo máme náležite využiť na zemi pre spásu. Cieľ, ktorý žijeme a máme pred sebou, je v slovách Ježiša o blahoslavenstvách: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12a).
Aj keď dnes ešte si mnohí svätosť vykladajú rôzne, často chybne, zaujato, je správne, keď štúdiom Písma a tradície, ich vysvetľovaním nachádzame cestu k jednému spoločenstvu. Prax Katolíckej cirkvi pri vyhlasovaní niektorých bratov a sestry za svätých neodporuje Písmu. Svätosť je iná u pokrsteného dieťaťa, ktoré ešte neužíva rozum a slobodu a iná u dospelého pri jeho skúškach života. Pri krste je to svätosť bez osobnej zásluhy a dospelý sa svojím životom prihlásil ku krstu a nasledovaním Krista bližšie sa s ním spája. Rímskokatolícka cirkev preto za svätého a predtým za blahoslaveného vyhlási len toho, kto spĺňa kritériá, ktoré vychádzajú z Písma a tradície. Za svätých nevyhlasuje deti a tých, ktorý nemali dar rozumu a slobodnej vôle od prirodzenosti. Okrem betlehemských chlapcov nemáme takých svätých. Mária Goreti, Dominik Sávio či fatimské deti Hyacinta a František a iní, ktorí dostatočne prejavili svoj vzťah ku svojej spáse k Bohu.
Zvláštne miesto majú mučeníci v zozname svätých, pretože preliali svoju krv vedome a dobrovoľne za vieru - napríklad košickí mučeníci Pavol Gojdič, Metod Dominik Trčka. Vyznávači z každého stavu svojím životom dlhodobo dokázali svoju vernosť Bohu, čo mnohí ich súčasníci dosvedčili túžbou, aby ich život bol vzorom pre iných.
21. 10. 2001 boli za blahoslavených vyhlásení prvýkrát manželia Luigi a Mária Quattrocchiovci. Na slávnosti so Svätým otcom Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne koncelebrovali ich dvaja synovia 92 a 94-ročný. Iný príklad. Na blahorečení lekárky, ktorá radšej si zvolila smrť ako zabitie svojho dieťaťa v lone, boli účastní na slávnosti manžel, toto dieťa i ďalší súrodenci. Ďalší príklad. Na svätorečení Maximiliána Kolbeho bol prítomný František Gajnowczik, namiesto ktorého do bunkra hladu v Osvienčime šiel františkán P. Maximilián. Proces vyhlásenia v Cirkvi za svätého má prísne kritériá. Proces skúmania je otvorený pre všetkých ľudí, veriacich i neveriacich. Skúma sa všetko s dotyčným človekom spojené na území, kde žil, pôsobil a zomrel. Veci hodnotia teológovia, historici, lekári, sudcovi, kňazi i laici. Po kladnom šetrení, kde sa vylúči všetko, čo by nespĺňalo prísne kritériá nielen z oblasti viery a mravov, ale i spoločenskej bezúhonnosti, proces pokračuje šetrením v Ríme. Cirkev nemá za cieľ vyhlásiť niekoho za blahoslaveného či svätého z nejakých falošných, nečestných či nízkych prestížnych pohnútok.
Svätých aj bez vyhlásenia máme v nebi oveľa viac. Veríme, že medzi nimi sú i naši zomrelí príbuzní a priatelia. Povýšenie na oltár je prejavom úcty a vďaky za príkladný život a túžba ich nasledovať, a rovnako pomoc pre nás, aby sme ich prosili a vzývali o pomoc pre seba a iných tu na zemi. Od roku 1993 je v Cirkvi prax, že tento úkon koná len rímsky biskup na žiadosť ktoréhokoľvek človeka, veriaceho i nevriaceho, po náležitom preskúmaní. Kritériá vyhlásil Ján Pavol II. 25. 1. 1983 dokumentom Divinus prefectionis Magister - Božský učiteľ dokonalosti. Ide o zreorganizovanie úradu Posvätnej kongregácie pre záležitosti svätých, kde sa presne určuje úloha zainteresovaných v procese kanonizácie. Ján Pavol II. do 28. 10. 2001 vyhlásil 451 nových svätých a 1272 blahoslavených. 2. 10. 2001 bolo v Ríme prezentované Rímske martyrológium, ktoré malo 6538 hesiel a obsahovalo všetkých svätých a blahoslavených, ktorých existencia je empiricky dokázaná pamäťou „ab immemoriabili“.
Byť svätým je naša povinnosť, výsada, ku ktorej sme sa zaviazali pri krste. Pokušenie tela, sveta a diabla je skúškou každého zdravého človeka. Svätosťou sa nepohŕda. Svätosť nie je len pre vyvolených. Dôkazom je fakt posledných beatifikácií a svätorečení. Nielen duchovní, rehoľné sestry, zasvätení, ale aj muži a ženy, laici všetkých povolaní a stavov povyšuje Cirkev na oltár. Aj keď mnohí strácajú vzťah k svätosti, mnohých Cirkev oslovuje, že svoj vzťah k Bohu, blížnemu i sebe viac a viac chápu v spojení s Učiteľským úradom Cirkvi. Sviatok všetkých svätých je dar, ktorý upozorňuje, vyzýva k nasledovaniu, posilňuje vytrvať v započatom diele, pokračovať na ceste za Kristom. Je to vec osobná, každého súkromná a predsa potrebujeme jeden druhého, lebo spolu sa lepšie kráča za Kristom. Jeden svätec býva zriedkavosťou. Vedľa seba ich žije iste viac. Amen.
2018 | O povolaní k svätosti v súčasnom svete | Duchovná obnova v čase zomrelých: D O B R Ý Ž I V O T - D O B R Á S M R Ť | 1/2 Memento mori, 2/2 ...Adieu...