Meditácia na 03.01.2020
Piatok vo Vianočnom období | Jn 1, 29-34
Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
Svätosť v dnešnom svete?
Ísť cestou k svätosti znamená prijímať aj kríž, ktorý nám prináša život a táto cesta je cestou k Bohu. Je to cesta za Kristom. Je iste plná nebezpečenstiev a nástrah. Keby sme boli odkázaní sami na seba, nemali by sme príležitosť dôjsť k cieľu. Ale niet situácie, v ktorej by nám nebol nablízku, doslova na dosah ruky, sám Kristus. Ten istý, ktorý nás vykúpil a na ktorého poukázal aj Ján Krstiteľ. Len musíme byť naozaj vnútorne rozhodnutí ísť za ním. Vtedy ho budeme hľadať v každej situácii. Akúkoľvek inú možnosť vylúčime. Tak ako nechávame bez povšimnutia prejsť autobusy, ktoré nejdú našim smerom.
My častokrát vidíme pri nejakom kríži, pri nejakom utrpení len to, čo je pred nami. Zabúdame pozerať za roh. Vidíme tú ťažkosť, tú stenu, možno niekedy veľmi drsnú a neprekonateľnú. Ale keby sme videli čo je za tým, tak by sme sa tešili, ako tú stenu prejdeme, ako ju prekonáme. Bolo by to pre nás hnacím motorom, motívom, pretože viem, že za tou stenou ma čaká niečo krásne. A tú prekážku môžeme prekonať nie vlastnými silami, ale jedine s pomocou Krista.
Pozrime sa na život v našich rodinách. Môžeme sa opýtať, ako prispieva otec k tomu, aby prekonal prekážky, ktoré ho stretnú a akými utrpeniami prispieva k vzrastu svojej rodiny? Tým, že sa zrieka sám seba a dáva svoje sily do služby v rodine, v zamestnaní, že dáva svoje sily, aj keď príde zo zamestnania a je tu pre svoje deti, pre manželku. A to si vyžaduje sebazaprenie, po šichte prísť unavený a byť pozorný, neofrflať uvarenú večeru. Aj v práci sú všelijaké napätia - udržím si tú prácu? Zarobím dosť peňazí na uživenie rodiny? To všetko sú dôvody, pre ktoré otec rodiny pomaly plešivie a sivejú mu vlasy. Ale to všetko robí s láskou, s radosťou, ak má rád svoju rodinu. Tým rastie jeho rodina, tým seba samého dáva pre vzrast svojej rodiny a tým sa rozvíja on sám k svätosti. A podobne aj matka. Ale niekedy sú prípady, že otec vidí len tú ťažkosť, len to zamestnanie, alebo tú stálu otázku syna alebo dcéry: "A prečo a prečo?" a už mu to ide na nervy a chce si v pokoji prečítať noviny. Vtedy, keď zabúdame, čo je za rohom, čo nás čaká za krížom a utrpením, vtedy strácame radosť.
Dnešné evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme boli pozorní a objavili znova radosť, aby sme sa dokázali pozrieť za roh, a to je pohľad „viery“, pohľad na Krista Božieho baránka, ktorý nám ponúka svoju pomoc, aby sme nevideli len tú tvrdú a drsnú stenu nepríjemností, sebazaprení a kríža v našom živote, ale aby sme pozerali za roh a vierou videli, kvôli čomu to robíme. My nie sme kresťania, ktorí by mali byť zamilovaní do utrpenia pre samo utrpenie, to by sme boli skutočne švihnutí. My máme radi kríž a utrpenie práve preto, že cez neho prichádzame k svetlu. Svetlo je zdroj radosti, v ktorom sa stretávame, načerpávame od toho, na ktorého ukázal aj Ján. Amen.