Meditácia na 21.04.2020
Utorok po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3, 7b-15
Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Pokrok ľudstva si nevieme predstaviť bez znakov. Znakmi nevoláme len rôzne kresby, ale medzi znaky patrí písmo, noty, rôzne predmety, ale aj slová, myšlienky. Evanjelium hovorí: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3,14). Vieme, že keď sa vyvolený národ uberal z otroctva v Egypte do zasľúbenej krajiny Kanaán, národ na púšti pod vedením Mojžiša sa často spreneveril Božej vôli. Ľudia často reptali. Pri jednom takomto reptaní Boh zoslal na Židov jedovaté hady. Tieto štípali ľudí a národ si začal uvedomovať, že urazil Boha. Preto sa obracajú na Mojžiša s prosbou, aby prosil Boha, aby ich zachránil od hroznej smrti uštipnutia hadmi. Boh dal vtedy Mojžišovi príkaz, aby na žrď zavesil hada, ktorého mal odliať z medi. Keď tak urobil, každý kto sa dotkol alebo zadíval na tohoto hada z medi, aj keď ho hady uštipli, nezomrel.
Títo ľudia boli zachránení skrze Spasiteľa a Vykupiteľa všetkých ľudí, Ježiša Krista. Keď Kristus zomieral na kríži, vtedy na kríži pribíjal silu zla, jej moc. Kríž sa nám stal prameňom nového života, stal sa zdrojom uzdravenia. Táto udalosť nám chce povedať, že ten, kto pozerá na ukrižovaného Krista, chce nájsť večný život. Je veľmi potrebné nájsť si čas a zahľadieť sa na ukrižovaného Krista. Keď sa jeho pohľad stretne s naším, prebodne našu pýchu a pocítime silu uzdravenia.
Toto všetko je odpoveďou Ježiša na Nikodémovu otázku: Ako sa to môže stať? (por. Jn 3,9). Nikodéma trápilo, nechápal ešte, ako môže človek uveriť a znovuzrodiť sa z Ducha Svätého. To je chvíľa, keď človek chce všetko vyriešiť sám, teda pred osvietením Ducha Svätého. Ježiš chce, aby Nikodém uveril vo vykupiteľskú smrť Pána Ježiša.
Podobne ako tí, čo boli uštipnutí hadmi a pohľadom na medeného hada boli uzdravení, tak každý, kto s vierou pohliadne na ukrižovaného Krista, získa večný život, bude uzdravený, zachránený a spasený. Ako bola pre Pána Ježiša jeho smrť na kríži nutným vstupom do jeho slávy, tak pre človeka je viera podmienkou k dosiahnutiu ospravedlnenia hriechov pred Bohom, a to skrze znovuzrodenie z Ducha cez krst a dosiahnutie slávy v nebi.
Sviatosť krstu sa pre nás stáva nielen vstupnou bránou do večného života, ale pri tejto sviatosti sa nám odpúšťajú aj všetky naše hriechy pred krstom spáchané. Krstnou milosťou sme získali späť to, čo naši prarodičia stratili svojou neposlušnosťou v raji. Keď si obnovujeme krstné sľuby, napríklad v cirkevnom spoločenstve pri prvom sv. prijímaní, na Bielu sobotu, uvedomujeme si, že sa zriekame všetkého hriechu, vyznávame svoju vieru a tým rastie naše priateľstvo s Bohom. Toto je teda naše svedectvo prejavené gestami, slovami a za týmto všetkým sa skrýva čosi pre naše oči neviditeľné, a predsa pre náš život viery tak potrebné - kontakt s Bohom. Toto nás zjednocuje a robí nás skutočnými bratmi a sestrami Pána Ježiša. V tomto vidíme úžasný pokrok, ktorý nespĺňa svoj cieľ tu na zemi, ale raz vo večnosti. Amen.