Meditácia na 05.05.2020

Utorok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 10, 22-30

V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“


Nakoľko som tvorcom jednoty? Ktorých chýb, omylov a prípadne hriechov proti jednote sa dopúšťam? Čo robím pre upevnenie, nárast a vytvorenie jednoty vo svojom okolí? Ježiš nielen slovami vyznáva: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30). Slová “pastier, ovčinec, ovečky, môj hlas“ tvoria základ budovania jednoty. Pastier dbá o všetky ovečky, ale aj pre jednu zablúdenú vynakladá úsilie, aby ju našiel. Pastier volá každú po mene.

Mať uši, srdce otvorené pre hlas Cirkvi. Sebectvo buduje nejednotu. Osobné túžby, záľuby, je potrebné rozumne riešiť, aby nenarušili jednotu. Povolanie vyžaduje budovať jednotu tak medzi jednotlivcami i spoločenstvami. Falošná jednota je nebezpečným jedom. Ježiš chce jeden ovčinec a jedného pastiera. Vzorom je jednota medzi Otcom a Synom. Bratské spoločenstvo, ekumenizmus, kresťanstvo, vzťah k odlúčeným bratom patria k priorite života. Amen.