Meditácia na 26.06.2020

Piatok 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 1-4

Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva. Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“


Malomocný povedal Ježišovi tieto slová: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva“ (Mt 8,2-3). Chcieť byť čistý. Je to túžba človeka, ktorý hľadá Ježiša pre svoje uzdravenie. V jeho slovách nebol žiaden príkaz. Tento malomocný prichádza k Ježišovi s prosbou. Prosbou, ktorá bola pokorná. Ježiš videl, že tento človek verí tomu, že ho môže uzdraviť. A pre túto vieru mu Ježiš dáva milosť uzdravenia od malomocenstva.

Malomocenstvo bola veľmi vážna choroba. Postihnutý malomocenstvom musel byť oddelený od spoločenstva, aby sa nenakazili ostatní. Ak niekto takéhoto človeka stretol, malomocný mu musel povedať, že je nečistý. Malomocný nechal uzdravenie iba na Ježiša. Vedel, že len Ježiš je ten, ktorý ho môže uzdraviť. Nebál sa ísť k ľuďom, aj keď riskoval, že ho ukameňujú, lebo ohrozuje ostatných. Tento však vie, že Ježiš ho uzdraví a neváha riskovať. Napokon mu Ježiš hovorí: „Chcem, buď čistý!“ 

Trpieť na vážnu chorobu je skúška od Pána. Človek, ktorý trpí, podobá sa Kristovi, ktorý utrpením získal svetu spásu. Tak aj naši trpiaci, ktorí obetujú svoje bolesti a utrpenia, konajú veľa pre našu spásu. Máme im byť za to vďační. Obety našich chorých a trpiacich sú viac ako čokoľvek iné. Kristus sám najlepšie vie, čo je to bolesť a utrpenie. On podstúpil túto skúšku utrpenia v najväčšej forme. Ako povedal Svätý Otec Ján Pavol II.: „Z kríža sa nezostupuje.“ To je obrovská posila pre nás všetkých. A tento pápež bol človekom utrpenia, ktoré obetoval za svet.

No vážnejšou chorobou ako je telesná choroba je choroba našej duše. Ježiš chce predovšetkým naše duševné zdravie. Lebo naša spása závisí od nášho duševného zdravia. Našou úlohou je vyhýbať sa takým príležitostiam, ktoré môžu zatratiť našu dušu, ktorá bola Kristovou krvou tak draho vykúpená. Človek, však nie vždy zvládne svoju situáciu. Ovplyvnený svojím okolím podľahne pokušeniam zlého a tu sa začína jeho rakovina duše. Rozmnožovaním hriechu sa táto choroba rozširuje po celej duši a ničí v nej Boží život. Preto je potrebné čím skôr po spáchaní hriechu podať správny liek. Týmto liekom je Kristus, ktorý nám hovorí: „Chcem, buď čistý!“ Ježišovi záleží na tom, aby sme boli čistí. On má záujem uzdraviť naše pokazené vnútro a ponúka nám svoju milosť vo sviatosti pokánia. No Ježiš sa nikomu nevnucuje. On ticho čaká, pokiaľ mu otvoríme zámok svojho srdca a potom účinne lieči naše vnútro, ktoré sa stáva čistým. Dokonca on sám zostáva v našej duši, ktorá je po svätej spovedi v posväcujúcej milosti. Vidíme, že duševné uzdravenie je oveľa viac ako naše telesné uzdravenie.

Snažme sa starať o svoju dušu, aby sa nám nenakazila duchovnou rakovinou. Dbajme o jej zdravie tým, že budeme často pristupovať ku Sviatosti pokánia, aby sme mohli rozdávať pokoj do celého nášho okolia. Lebo čistota duše je nenahraditeľným Božím darom pre nás. Usilujme sa o to aj pri svätej omši. Amen.