Meditácia na 23.08.2020

21. nedeľa v Cezročnom období | Mt 16, 13-20

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.


Je reč o stavbe Cirkvi a o nebeskom kráľovstve. Cirkev, ktorú stavia Ježiš Kristus je nebeským Kráľovstvom vo fáze jej formovania sa a vzrastu. Jeho budovateľom je sám Kristus. On je tiež uholným kameňom tejto stavby. On je spojivom, ktoré spája jednotlivé prvky stavby. On je tiež pravou skalou, pretože Peter a ďalší pápeži sú len viditeľnými zástupcami Krista. Je teda budovateľ, je uholný kameň, je spojivo, je skala - a kdeže je stavebný materiál? Poukazuje naň svätý Peter vo svojom liste, keď nám všetkým hovorí: Vy ako živé kamene do duchovného domu... (1 Pt 2,5). Je faktom, že táto stavba počas dvoch tisíc rokov odolala zámerom pekelných brán.

Na druhej strane je faktom, že to, čo sa deje v Cirkvi, často pre samotných veriacich býva predmetom rozhorčenia, smútku a kritiky. Ako často ľudia Cirkvi zvnútra búrajú túto budovu a ruinujú toto kráľovstvo. Pritom poznamenávame, že ľudia Cirkvi to nie sú len duchovní, ale všetci veriaci, celý Boží ľud, všetky živé kamene tejto stavby. Ježiš Kristus je geniálny architekt. Ale využíva taký stavebný materiál, aký má k dispozícii. Boli tam a sú nádherné granitové kvádre, ako svätí apoštoli, mučeníci, vedci, dušpastieri, panny a vyznávači; sú silou a ozdobou stavby, oporou a nádejou kráľovstva. Ale do stavby sa dostávajú aj zvetrané tehly, skorodované spráchnivené prvky.

Treba si úprimne odpovedať: akým kameňom som v tejto stavbe? Kiežby som nebol zvetranou tehlou, ale pevnou skalou, ktorá aj druhým slúži ako opora. Kiežby som sa cítil v tomto kráľovstve nie ako cudzinec, ale ako jeho lojálny občan. Toho, ktorému Kristus dal kľúče od kráľovstva, odporučme Božej starostlivosti v modlitbách veriacich. Amen.