Meditácia na 12.10.2020

Pondelok 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 29-32

Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“


Pán Ježiš hovorí o zvláštnom znamení, ktorého sa dostane tomuto dychtivému zástupu po znameniach, že aj on raz bude v útrobách zeme tri dni. Hovorí: „Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude Syn človeka pre toto pokolenie“ (Lk 11,30). Tri dni neznamenajú celé dni. Stačí deň nedokončený i započatý a počítajú sa za celé. Pán Ježiš týmto znamením hovorí o tom, že bude pochovaný v piatok a vstane z mŕtvych v nedeľu na svitaní. Je tu však čosi, čo si máme povšimnúť aj my. Ninivčania na toto Jonášovo kázanie zanechali cestu zla a obrátili sa. Znamenie, o ktorom vopred povedal Pán Ježiš, má nás presvedčiť o jeho božstve a moci.

Táto udalosť nech je pre nás povzbudením, že sa máme aj my obrátiť. Ak by nedošlo k obráteniu, budú pre nás, podobne ako aj pre Ježišových súčasníkov, Ninivčania sudcami, pretože pre nich to bol dôkaz, že Jonáš koná z Božieho nariadenia a my sme neprijali Krista. Viera položená len na zázraku, bola by veľmi slabou vierou. Dostalo sa nám predsa mnoho hodnoverných dôkazov, ktoré každému úprimne zmýšľajúcemu, ale i rozumovo založenému človekovi môžu postačiť.

Áno, boli a budú pochybovači, neveriaci, ale my vieme, že Pán Ježiš nikomu násilne nevnucuje svoje učenie. Podobne ani Cirkev nikoho nenúti, aby bol jej členom, ako to robia rôzne ideológie. Na druhej strane máme dosť dôkazov o hlbokej viere umelcov, vedcov, športovcov, teda osobností, ktoré nielenže uverili a verili, ale ktorí sa stali príkladom a impulzom ku viere aj pre iných.

Každý z nás dostal od Stvoriteľa rozum ako dar. Zamyslime sa preto nad tým, prečo žijeme a aký je náš cieľ. Boh aj dnes dáva znamenia, aj keď ich často berieme ako čosi samozrejmé a predsa mnohým pomôžu k zmene života. Smrť drahej osoby. Pre niekoho je to príčina na reptanie, rúhanie i odpad od viery. Pre iného zasa je to vážne zamyslenie sa a začatie nového života. Porážka, neúspech v práci a v podujatí, do ktorých človek vkladá najviac nádejí a snáh - a zrazu koniec! Ako často po utíšení myšlienok a po zhodnotení udalostí nasleduje zmena života k Bohu. Ale ani tu nesmieme očakávať niečo mimozemské, nejaký úkaz a podobne.

Nie je hanbou uvedomiť si, že som márnotratný syn, ktorý sa musí vrátiť; že som zablúdená ovečka, ktorú si Ježiš za zvláštnych a pre nás nepochopiteľných okolností túli ku sebe, či berie na ramená; že sme ako žena, ktorej Ježiš hovorí: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8,11). A môže sa stať, že ako kajúcemu lotrovi v poslednej chvíli života povie: „ Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43). Nie, nemáme a nebolo by to ani správne, keby sme mali také dôkazy o existencii Boha, že by sme všetkých ľudí presvedčili o jeho jestvovaní. Ale máme rozum, sme ľudia slobodní, a to sú danosti, ktoré rozhodujú o našej spáse či zatratení. Amen.