Meditácia na 06.07.2021
Utorok 14. týždňa v Cezročnom období Mt 9, 32-38
Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
Gn 32, 22-32 Jakub vstal za noci, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich i všetko, čo mu patrilo, cez potok a ostal sám. Tu s ním až do rána zápasil nejaký muž. Keď onen videl, že ho nemôže zdolať, dotkol sa mu bedrového kĺbu a Jakubovi sa bedrový kĺb pri zápase s ním vykĺboval. Neznámy povedal: „Pusť ma, lebo už vychodí zora.“ On odvetil: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ Ten mu povedal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Jakub.“ A tamten povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si!“ Jakub sa ho pýtal: „Povedz mi svoje meno.“ Onen mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ A požehnal ho tam. Jakub nazval to miesto Fanuel, lebo si povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a ostal som nažive.“ Keď prešiel Fanuel, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto Izraeliti až dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy Jakubovho bedrového kĺbu.