Meditácia na 16.11.2021
Utorok 33. týždňa v Cezročnom období Lk 19, 1-10
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Prečítajte si tiež rozhovor: Potrebujem niekoho, aby som bol slobodný
2 Mach 6, 18-31 Istého Eleazara, jedného z popredných zákonníkov, muža v pokročilom veku, a predsa krásneho výzoru, nútili jesť bravčové mäso, pričom mu násilne otvárali ústa. Ale on volil radšej slávnu smrť ako potupný život. Mäso vypľul a sám podišiel k mučidlu. Tak sa majú správať všetci, čo sa rozhodli, že ani neokúsia, čo nie je dovolené, pri všetkej láske k svojmu životu. Tí, čo viedli nezákonnú obetnú hostinu, pre dávnu známosť odviedli tohto muža bokom a potajomky ho nahovárali, aby si priniesol mäso, aké smie jesť; môže si ho sám pripraviť a tváriť sa, že je obetné mäso podľa kráľovho rozkazu, aby sa takto zachránil od smrti, že budú k nemu pre jeho dávne priateľstvo ohľaduplní. Ale on urobil krásne rozhodnutie, hodné svojho veku a stareckej vážnosti, úctyhodných šedín a vynikajúceho života od mladi; a celkom dôsledne podľa svätého Bohom daného zákona vyhlásil, aby ho radšej na smrť poslali. Odpovedal: „Nie je dôstojné pretvarovať sa v našom veku, lebo mnohí mladíci by si mohli myslieť, že deväťdesiatročný Eleazar prešiel k cudziemu náboženstvu, a mohla by ich pomýliť moja pretvárka pre kúsok nestáleho života. A tak by som zvolal na svoju starobu len kliatbu a hanbu. Lebo keby som teraz aj unikol ľudským mukám, rukám Všemohúceho neuniknem ani živý ani mŕtvy. Preto chcem teraz zomrieť ako muž a ukážem, že som hoden staroby, a mladíkom zanechám strhujúci príklad, aby ochotne a statočne podstúpili hrdinskú smrť za posvätné a sväté zákony.“ Ako to povedal, hneď šiel k mučidlu. Tí, čo ho viedli, hoci krátko predtým boli k nemu milí, teraz zúrili, lebo si mysleli, že hovoril ako šialený. Keď už pod ranami skonával, uprostred stonov povedal: „Pán vo svojej svätej múdrosti vie, že hoci som mohol uniknúť smrti, znášam na tele kruté muky bičovania, ale moja duša ich vďačne znáša z bázne voči nemu.“ Tak dokonal a zanechal svoju smrť nielen mladíkom, ale väčšine národa ako vzor zmužilosti a pamiatku statočnosti.
pozri tiež: duchovnú obnovu Postaviť sa pred Pána a ďalšie zamyslenie na dnes