Meditácia na 03.04.2022

5. pôstna nedeľa | Jn 8, 1-11

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Prečítajte si tiež: Si prach a na prach sa obrátiš. A čo teraz s tým „zaprášeným“ životom medzi tým?

 

evanjelizacia.eu_link.jpg

Na hriešnicu z evanjelia sa do stretnutia s Ježišom dívali pohŕdavo. Tupili ju a urážali. Kristus sa na ženu pozrel celkom ináč. Pozrel s láskou. Ježiš nás učí milovať hriešnikov a nenávidieť hriech. Nikdy nesúhlasme s hriechom a neprivoľme na hriech. K hriešnikom však vždy pristupujme s vedomím, že potrebujú pomoc od Boha, ale i od nás. Je správne mať vtedy na pamäti a v srdci slová: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš“ (Jn 8,11)! A to najmä preto, že veľmi rýchlo vieme človeka odsúdiť pre jeho hriech a nepomôžeme mu. A pritom nevieme, prečo tak padol, aké boli okolnosti, príčiny a podobne. A nám chýba láska.

Ku každému hriešnikovi sa nedá pristupovať rovnako. Každý je iný. Potrebné je mať na pamäti situáciu. Boh používa rôzne metódy milosrdenstva. Boh tak veľmi túži po nás. Veľmi nás chce pozbaviť našich slabostí.

Evanjelium nám hovorí o milosrdenstve Božom, o láske, odpustení, ale Boh chce náš súhlas, naše áno. A naše áno je naše uverenie Kristovi. On má a musí mať prvé a najčestnejšie miesto v našom živote. On je náš Boh. Vieme, že keď sa zriekame znova a znova hriechu, upevňujeme sa v láske ku Kristovi. A to chceme v závere pôstnej doby. Uvedomujeme si význam Kristovho utrpenia za naše hriechy.

Boh nie je a nebol voči nám policajt či špión a nemá záľubu, aby si pamätal naše hriechy. Áno, on je spravodlivý Sudca, ale je aj milosrdný Spasiteľ a na to nesmieme zabudnúť. Preto už dnes máme túžbu vykonať si čo najlepšiu sviatosť zmierenia. Chceme sa rozísť s každým vedomým a dobrovoľným hriechom. Chceme napraviť škodu, ktorú sme niekomu svojím hriechom spôsobili. Chceme pretrhnúť zväzky s každou náklonnosťou k hriechu. Chceme, aby sme žili v Kristovi a Kristus žil v nás. Amen.